Voda, voda, vodička…, Adriana Demjanovičová

Deti milujú vodu. Na tom sa hádam všetci zhodneme. A pohyb, samozrejme. Keď spojíme tieto dva atribúty do jedného, vznikne nám niečo úžasné, blahodárne, relaxačné, zdravé… no jednoducho niečo jedinečné. Plávanie. Voda nás sprevádza celým našim životom. Dokonca už pred narodením sme rástli vo vode. Bez vody by jednoducho nebol život. Vedeli to už naši predkovia a vieme to, chvalabohu aj my.
článok vyšiel v časopise Materské centrá, ktorý vydáva Únia Materských centier

Deti plávajú už v brušku
Život (takmer) každého jedného človiečika sa začína v maminom brušku, kde až do svojho veľkého dňa „D“ pláva vo vode. Je to práve voda, čo nás obklopuje už od počatia. Plodová voda zabezpečuje všetky potreby malého človeka, či už je to výživa, termoregulácia, ochrana pred škodlivinami z vonkajšieho prostredia, tiež nás chráni pred rôznymi otrasmi a silnými zvukmi. Mnohé budúce mamičky už tiež objavili blahodárne účinky vody v období tehotenstva. Plávanie vo vode blahodárne vplýva na celkovú kondíciu tehotnej ženy, odľahčuje kĺby, relaxuje svaly, uvoľňuje chrbticu. Psychoprofilaxia na pôrod vo vode sa v poslednej dobe dostáva tiež do popredia. Plávanie tiež odporúčajú takmer všetci gynekológovia a pôrodníci ako najvhodnejší šport a cielený pohyb v období tehotenstva. Plávanie budúce maminky uvoľní, rozhýbe a pomôže tiež poposilovať tie správne svalové partie, ktoré každá žena bude pri pôrode potrebovať. A aká maminka je vhodnejšia pre drobca v brušku ako spokojná a oddýchnutá?
Avšak takmer ako všade, aj tu existujú určité obmedzenia a pravidlá. Nič netreba preháňať a zvýšená hygiena je tiež na mieste. Tehotná žena by nemala plávať napr. v prírodných nádržiach, pokiaľ si nie je istá kvalitou vody v nich, taktiež moria a ostatné prírodné vodné plochy sú pre tehotnú ženu značne rizikové. Verejné plavárne tiež často bývajú zdrojom nákazy, nepríjemných plesňových ochorení a podobne. Treba si overiť kvalitu vody, napríklad na miestnej hygienickej stanici. Najbezpečnejšie prostredie pre plávanie budúcich mamín sú asi špecializované kurzy prípravy na pôrod, ktoré sa väčšinou prevádzkujú v bazénoch, kde nemá prístup ostatná verejnosť a kde sú sprísnené hygienické a teplotné podmienky.

Z vody rovno do vody
Keď sa malý človiečik pýta na svet, zrazu musí opustiť pohodlie svojho vodného kúpeľa v bezpečí maminkinho bruška. Zrazu „pristane“ na suchu v tvrdej realite bežného pozemšťana. Avšak podobne ako všetko v živote, aj v pôrodníctve sa niektoré veci vracajú. Pôrodníci sa inšpirovali dávnou tradíciou starých národov teplých krajín. Kedysi dávno tehotné ženy zžité s prírodou, keď na ne prišli pôrodné bolesti, odišli do prírody, našli si teplý záliv rieky, mora alebo jazera a tam priviedli na svet svojho potomka. Už vtedy poznali blahodárne účinky vody. Najmä ženy v Afrike, Južnej Amerike a Polynézii takto privádzali na svet svoje detičky.
Tento šetrný spôsob privádzania detí na svet prebrali aj mnohé západné krajiny Európy, najmä v Nemecku. Pôrod do vody odporúčajú pôrodníci ako jeden z najmenej bolestivých pôrodov, dokonca mu dávajú prednosť aj pred epidurálnou analgézou. Niektoré zdroje dokonca uvádzajú, že pôrodom do vody sa dá predísť aj cisárskemu rezu. Väčšina kliník a pôrodných domov v Nemecku sa prispôsobili tomuto trendu a dokonca požičiavajú špeciálne pôrodné nafukovacie bazény na použitie v domácnosti. Teplá voda priaznivo pôsobí na uvoľňovanie svalstva panvového dna, väziva a celého organizmu rodičky. Voda však môže mať maximálne 38 stupňov, teplejšia je nevhodná pre matku aj dieťa. Žena, ktorá sa cíti uvoľnene, zbaví s strachu a krček maternice sa vplyvom teplej vody otvára ľahšie a rýchlejšie. Naopak, veľký strach spôsobuje napätie a stupňuje bolesti. Voda relaxuje pôrodné cesty, tie sa stávajú mäkšie a elastickejšie. Rodička nadnášaná príjemnou vodou vie lepšie nájsť polohu, pri ktorej môže oddychovať a rodiť. Pôrody do vody tiež eliminujú pôrodné poranenia a nástrih, resp. natrhnutie v oblasti hrádze je minimálne.
Pre práve sa rodiace dieťa je voda dôverne známym prostredím. Preto mnoho pôrodníkov považuje práve pôrod do vody za najmenej stresujúci spôsob pre dieťa aj pre matku. Pôrod do vody sa riadi predovšetkým pocitmi budúcej matky, ktorá rozhoduje, aká voda je jej najpríjemnejšia, kedy vojde do vody, v akej polohe bude tlačiť a podobne. Niektoré prežívajú vo vode iba prvú dobu pôrodnú, iné celý pôrod. Tóny srdiečka bábätka sa dajú tiež monitorovať špeciálnymi prístrojmi na to určenými. Čerstvo porodené bábätko pár sekúnd ešte zostáva vo vode a až potom ho pôrodná asistentka položí na prsia matky. Dieťa sa určite neutopí vďaka ochrannému dýchaciemu reflexu, s ktorým sa rodí každé dieťa. Dieťatko sa nadýchne až vtedy, keď jeho tvárička príde do kontaktu so vzduchom.
Tento spôsob rodenia však má aj mnoho odporcov. Jedným z najvážnejších protiargumentov je, že vodné prostredie v pôrodnej vani vplyvom pôrodnej činnosti obsahuje aj nežiadúce časti stolice a krvi matky. Zástancovia však uvádzajú, že pôrodná vaňa obsahuje silné filtre, ktoré vodu neustále prečisťujú a tiež, že tieto „nečistoty“ sú vlastné matke aj dieťaťu, ktoré s nimi celých deväť mesiacov žilo.
Avšak pôrod do vody nie je vhodný v každej situácii. Takýto spôsob rodenia odborníci neodporúčajú v prípade predčasného pôrodu, ak sú ozvy srdiečka dieťaťa prislabé alebo ak je plodová voda skalená. Neodporúča sa ani vtedy, ak ide o viacplodové tehotenstvo a tiež pri pôrode panvovým koncom. Žena, ktorá chce rodiť do vody, musí byť, samozrejme, zdravá, nesmie trpieť infekčným ani srdcovým ochorením a pred pôrodom musí absolvovať vstupné vyšetrenia na zistenie zdravotného stavu matky aj dieťaťa. Z krvi matky sa tiež zisťuje RRR, HbsAg a robí sa aj výter z pošvy na zistenie HIV.
Prvý pôrod do vody bol na Slovensku odvedený 21. augusta 2002 v pôrodnici v Topoľčanoch. Okrem tejto pôrodnice prichádzajú detičky na svet týmto spôsobom ešte v pôrodniciach v Dunajskej Strede, Bojniciach, Komárne, Žiline, Spišskej Novej Vsi a v Trebišove.

„Plávajú“ od narodenia
V posledných rokoch sa do popredia záujmu odbornej aj laickej verejnosti dostáva plávanie novorodencov a dojčiat. Plávanie vo všeobecnosti patrí medzi najšetrnejšie športy vôbec. Plávanie najmenších, resp. pobyt vo vode odporúča mnoho odborníkov z rôznych oblastí pediatrie, detskej psychológie či ortopédie. Tiež sa teší čoraz väčšej popularite medzi rodičmi aj deťmi.
Kedy je vlastne najvhodnejšie začať s deťmi plávať? Čím skôr, tým lepšie. Najlepšie hneď od narodenia. V rámci každodennej hygieny dieťatka môžeme malého plavca navykať na vodu ako na niečo, čo sa spája s radosťou a zábavou, nie iba s hygienou. Deti, ktoré sa zoznamujú s vodou čo najskôr po narodení, sa neskôr lepšie adaptujú na nové životné podmienky, lepšie prospievajú po fyzickej aj mentálnej stránke. S plávaním novorodencov môžeme začať v plne napustenej vani každý deň v príjemnej teplej vode približne telovej teploty. Zo začiatku je toto „plávanie“ spojené predovšetkým s každodennou očistou a pobyt vo vodičke by nemal byť dlhší ako niekoľko minút. Tento čas by mal byť vyplnený jemným špliechaním a čľapkaním vo vode, aby dieťatko privykalo na kvapky vody v tvári, neskôr na prelievanie vodičky pohárikom cez hlavičku a nakoniec na ponorenie celej hlavičky pod vodu potom v kurzoch dojčenského plávania. Dieťa sa učí nadýchnuť sa na signál, zatajiť dych a tak sa pripraviť na neskorší pobyt v kurze. Postupom času však môžeme teplotu vody znižovať a pobyt v nej predlžovať a tak sa pomaly približovať k podmienkam organizovaného dojčenského plávania v jednotlivých kluboch. Pozor, nič však nesmieme robiť nasilu a vždy musíme rešpektovať potreby a tempo napredovania dieťatka. Niektoré plavecké jasličky a kluby tiež ponúkajú možnosť plávania v domácom prostredí v prítomnosti inštruktorky. Približne okolo piatich mesiacov je dieťa už schopné vzpriamene držať hlavičku a to je tiež vhodný čas, kedy môžeme začať s dojčenským „plávaním“ rodičov s deťmi.

Plavci s plienkami

Jednotlivé kluby prijímajú deti do kurzov približne okolo pol roka veku dieťaťa. Dôležitou podmienkou prijatia však býva dosiahnutie určitého stupňa psychomotorického vývoja dieťatka, najmä vzpriamené držanie hlavičky vo vertikálnej polohe. Detičky v tomto veku začínajú viac vnímať okolie, sú zvedavé a rýchlo sa učia. Voda je pre ne príjemná, jemne masíruje ich malé telíčka, odpor vody precvičuje a posilňuje ich kĺbiky a svaly. Pohyb vody tiež pozitívne vplýva na ich zmysly, stimuluje najmä hmat a zrak. Tiež trénuje reflexy a pamäť. Kurzy sú vedené ako hry plné detských riekaniek, hračiek a iných pomôcok na plávanie. Dieťa sa hrá a popritom sa učí. Buduje si reflexy, učí sa reagovať na signály, zvládať rôzne situácie. Pohybom vo vode stimuluje aj tie svaly, ktoré inak nepoužíva až tak často. „Plávajúce“ deti trpia menej respiračnými ochoreniami, majú silnejšiu imunitu aj voči ostatným ochoreniam a rýchlejšie napredujú vo fyzickom a mentálnom vývoji.
Deti si v kurzoch privykajú na vodu postupne. Najprv sa s ňou zoznamujú špliechaním, neskôr prelievaním cez tváričku a po nejakej dobe ponáraním tváričky, neskôr celej hlavičky. Tí plavci, ktorí túto predprípravu absolvovali už v domácom prostredí, majú oproti ostatným výhodu. Dieťa sa postupne učí pred ponorením na signál nadýchnuť sa a zatajiť dych. Neskôr sa učia vo vode orientovať, vyťahovať spod hladiny hračky, otočiť sa vo vode, zachytiť sa o okraj bazénu, odraziť sa a znova priplávať. Staršie deti skáču z okraja bazénu do vody, vynoria hlavu, nadýchnu sa a znova ponoria. Deti plávajú s otvorenými očami a širokánskym úsmevom na tvári.
Organizované skupinkové plávanie si tiež vyžaduje zvýšené nároky na osobnú hygienu a čistotu prostredia, bezpečnosť a disciplínu. Pred vstupom do bazénu sa vyžaduje dôkladná hygiena rodiča aj dieťaťa mydlom. Najmenšie deti, ktoré ešte nepoužívajú nočník alebo WC, musia mať plávaciu plienku, ktorá v prípade nejakej „nehody“ zabráni znečisteniu vody. Voda v bazéne je pod stálym dohľadom hygienika, musí byť neustále filtrovaná a dezinfikovaná. Tak isto aj pomôcky na plávanie a hračky. Teplota vzduchu sa tiež musí prispôsobiť podmienkam tých najmenších, čiže okolie bazénu a ostatné priestory musia byť dostatočne vykúrené a klimatizované. Tiež sa kladie veľký dôraz na bezpečnosť prostredia.

Voda a plávanie pre najmenších aj v materských centrách
Kurzy plávania sú medzi mamičkami veľmi populárne. Niet divu, že s podobnou požiadavkou sa obrátili aj na materské centrá vo svojom okolí. Mnohé z nich aj začali s plávaním pre detičky. V Materskom centre Srdiečko v Trenčíne sa plávalo už dvakrát. Prvýkrát v priestoroch jednej zo základných škôl. Plávanie pre najmenšie detičky je však veľmi nákladnou a náročnou záležitosťou, najmä čo sa týka hygieny, bezpečnosti, teploty vody a prostredia a, samozrejme, s tým spojenými aj mzdovými a inými finančnými nákladmi. Tiež organizácia kurzov bola dosť zložitá. Keďže plávanie pre najmenších bolo stále veľmi žiadané, MC Srdiečko sa pokúšal obnoviť plávanie v priestoroch rehabilitačného centra v bazéne, kde predtým prevádzkoval podobnú aktivitu komerčný subjekt. Vedenia kurzov sa chopila mamička, ktorá mala s plávaním najmenších bohaté skúsenosti. Plávanie prebiehalo niekoľko mesiacov, najmä v letnom období, kedy náklady na vyhrievanie priestorov neboli finančne také náročné. Neskôr sa situácia zopakovala a nastali opäť problémy s už spomínanými faktormi. Najmä teplota vody a vzduchu boli pre prevádzkovateľa bazénu neúnosne drahou záležitosťou a tak sa plávanie aj v týchto priestoroch po nejakom čase tiež ukončilo.
A ako prebiehali kurzy plávania najmenších pod patronátom materského centra? Plávanie, či skôr hra vo vode nechceli byť konkurenciou profesionálnemu plávaniu v kurzoch, inštruktori ktorých majú na to patričné vzdelanie a odborné skúsenosti. Plávanie v rámci materského centra ponúkalo mamičkám a deťom priestor na zoznámenie sa s týmto krásnym živlom, čľapotanie, hru s krhličkami, loptičkami a vedierkami, učenie sa riekaniek… „Mamičky boli veľmi spokojné s priebehom „kurzov“ aj kvôli veľmi prístupnej, viac-menej symbolickej cene aktivity. Ešte stále je medzi mamičkami veľký záujem o plávanie, no momentálne je plávanie najmenších pod patronátom nášho centra nereálne najmä kvôli náročnosti celkového zabezpečenia. Boli by sme však radi, keby sme plávanie pre najmenších v ponuke nášho centra opäť obnovili,“ uviedla Patrícia Lukačková z MC Srdiečko v Trenčíne.

Plávať môže každý
Plávanie a pohyb vo vode je jeden z najšetrnejších športov odporúčaných aj hendikepovaným deťom a dospelým. Plávanie vo vode priaznivo stimuluje všetky zmysly, šetrne precvičuje všetky svalové partie. Plávaniu a hydroterapii hendikepovaných detí sa budeme bližšie venovať v niektorom z najbližších čísel nášho časopisu.

Prečo s našimi detičkami plávame?

Zuzana Koláriková, Martin 2,5 rokov
„O plávaní detí som vedela ešte skôr ako sa Martin narodil a veľmi sa mi páčila myšlienka prežiť s dieťaťom voľný čas aj  takouto aktivitou. Takže keď sa narodil, bolo vlastne vopred rozhodnuté, že sa prihlásime. Plávame od piateho mesiaca a veľmi sa nám to páči. Maťko vodu miluje. Pohyb vo vode berie ako zábavu a popri tom si ani neuvedomuje, že rozvíja svoje psychické a fyzické schopnosti, otužuje sa, takže choroby sa nám vyhýbajú. Našiel tu svojich prvých kamarátov. Je tu super kolektív, perfektné inštruktorky, je to proste relax a odreagovanie aj pre maminy. Odporúčam každému…“

Ivana Doblejová, Filip 17 mesiacov
„Hlavné dôvody prečo sme chceli začať plávať bolo posilnenie imunity organizmu, spevnenie svalstva a v neposlednej miere vybitie energie drobca. Plávať sme chceli začať okolo ôsmeho mesiaca, ale bohužiaľ sme sa nedostali na kurz v našom meste. Preto sme museli začať dochádzať do susedného mesta, ale ani tak neľutujeme. S Filipkom plávame od štrnástich mesiacov. Filipkovi sa vo vode páči, ale nie je moc ochotný spolupracovať ako ostatné detičky a tak napredujeme pomaličky. No nemyslím si, že by sa naučil v tomto veku plávať. Skôr to beriem ako hru a možnosť vybitia energie. Keďže Filip veľmi nespolupracuje, ešte zvážime pokračovanie v platenom kurze. No plávania sa v žiadnom prípade nemienime vzdať.“

Magdaléna Čáková, Karolínka 15 mesiacov
„S Karolínkou plávame asi od jej siedmych mesiacov. Momentálne končíme štvrtý kurz a s plávaním sme veľmi spokojní. Od prvej lekcie sme zaznamenali, že sa jej vo vodičke páči – v prvom kurze sa s vodou  a s ostatnými deťmi len zoznamovala, učili sme sa plávať na brušku, relaxovať na chrbátiku, plávať za hračkami, prelievali sme aj tváričku vodou a na konci kurzu už išla prvýkrát pod vodičku. Riekanky sa jej veľmi páčia a aj doma si ich spievame, teraz už nemá problém skákať zo schodíka  či z okraja bazénu pod vodu aj bez signálu. Na základe jej úsmevu viem, ktoré činnosti sa jej páčia – veľmi rada má plávanie na doske či za loptičkami. Plávaním sa Karolínke spevnilo telíčko a určite to ovplyvnilo jej stabilitu a v deviatich mesiacoch začala sama chodiť. Je odolnejšia voči chorobám, má už vyše roka a zatiaľ nebola vážnejšie chorá. Rýchlo sa skamarátila so svojimi rovesníkmi a je smelšia a komunikatívnejšia.“

Zuzana Dacková, Nelka 13 mesiacov
„S Nelkou sme začali plávať v miestnom baby clube, keď mala 7 mesiacov. Približne sme vedeli čo nás čaká z videonahrávky, ktorú nám poskytla kamarátka. Tá pláva s dcérkou už tretí rok. Prvýkrát to bol úžasný záber na moje „bicepsy“ držať dieťatko 30 min. na hladine, ale hlavne skvelý zážitok pre obe. Maličká sa od narodenia veľmi rada kúpe, tak som bola rada, že sa „skamarátila“ aj s väčším bazénom. Momentálne plávame už šiesty mesiac a máme z toho len pozitívne pocity. Dcérka bola trošku pomalšia vo vývoji, napr. sedela až od 8. mesiaca a som presvedčená, že práve pohyb vo vode formou hry ju motivoval a v priebehu pár mesiacov dobehla svojich rovesníkov. Plávať by sme chceli čo najdlhšie. Po finančnej stránke to síce nie je práve lacná záležitosť, ale určite to stojí za to. Nezanedbateľný je aj kontakt s inými detičkami. Takto si Nelka pomaličky zvyká na kolektív…“

Zuzana Klimáčková, dcérky Eliška 5 rokov, Saška 16 mesiacov
„Na plávanie som začala chodiť s Eliškou, keď mala 9 mesiacov. Vtedy sme chodili 2x do týždňa. Eliška  sa s vodou veľmi nekamarátila. Prvé hodiny na kurze vrieskala už keď som ju sprchovala. Hodiny vyzerali tak, že ostatné deti pekne spolupracovali a Eliška bola na mne zavesená a na inštruktorku sa nechcela ani pozrieť. Zlom nastal asi po 4-5 lekciách. Pomaličky sa zapájala, začala reagovať na signál… Chodila som s ňou až do 3 rokov. Vtedy už preplávala sama 5-6 m pod vodou. Vodu miluje doteraz a do troch rokov nikdy nebola chorá. Tiež si veľmi dobre a rýchlo zvykla na škôlku, lebo poznala, čo je to kolektív a vedela sa podeliť o hračky. Na plávanie chodila veľmi rada, aj keď to bolo pre ňu vlastne cvičenie pre Eli to bola hra a zábava. Aj mne pohyb prospel a pokec s maminami tiež.
So Saškou som začala chodiť v 7 mesiacoch. Aj keď Saška býva už častejšie chorá ako Eli. Bohužiaľ, kombináciu škôlkár a mimino nezachráni v tomto ani plávanie. Ale tiež nám dáva plávanie veľa.“

Soňa Masaryková, Andrej 9 rokov, Marek 5 rokov a Matej 2 roky
„S Andrejom plávame od 18 mesiacov 1x týždenne doteraz. Dobre sa adaptoval v novom prostredí, zapáčil sa mu nový spôsob pohybu a tiež sme posilnili náš vzájomný vzťah a upevnil sa pocit vzájomnej dôvery. Andrejovi sa zlepšil svalový tonus, predĺžilo sa mu dýchanie a popravilo sa mu aj správne vyklenutie hrudnej kosti.
Marek nepláva, ak nepočítam príležitostné návštevy prírodných “kúpalísk” kvôli kožným problémom. V morskej vode sa mu kožné problémy trochu zlepšili. Voda v bazénoch s chlórovou vodou mu atopický ekzém rapídne zhoršuje, tiež máva časté infekcie horných dýchacích ciest, zápaly tráviacej a vylučovacej sústavy. Marek má abnormálny imunologický vývoj, aj preto s ním nemôžeme chodiť plávať.
Matej pláva od šiestich mesiacov. Podobne ako Andrej plávanie na neho veľmi dobre vplýva. Zlepšuje sa v motorike, posilňuje jeho imunitný systém, tiež upevňujeme náš vzájomný vzťah a dôveru. Zdravotne je na tom veľmi dobre, zatiaľ bol chorý minimálne.“

This entry was posted in Nezaradené. Bookmark the permalink.

Comments are closed.