Tak, mamička, rodííííííííme! , Adriana Demjanovičová

Pôrod… Bolesť, dieťa, život… Už od starozákonného dedičného hriechu sa okolo pôrodu vedú siahodlhé diskusie. Niekto ho berie ako niečo špinavé a nevyhnutné, iný ako nádherný akt vzniku nového života. Tak či onak, pôrod je od nepamäti fenoménom, pred ktorým sa skláňajú generácie a generácie ľudí.

Zázrak zrodenia
Pôrod je vyvrcholením 40 týždňov zázraku nového života. Je to okamih, kedy sa z jednej osoby stávajú dve. Okamih, kedy sa z tehotnej ženy stáva matka s dieťaťom. Je to čarovný moment, výnimočná a neopakovateľná chvíľa narodenia nového človeka. Chvíľa, kedy sa začína pozemský život každého z nás. Pôrod je zázrak…

Kedysi a teraz…
Po tisíce rokov sa deti rodili v domácom prostredí. Nebolo to nič nezvyčajné. Tradícia domácich pôrodov pretrvávala až do polovice minulého storočia, kedy sa ešte generácia dnešných päťdesiatnikov narodila doma. Roky veky existovali pôrodné babice, ktoré pomáhali rodičkám s pôrodom sa starostlivosťou o novorodenca a šestonedieľku. Vo svete tradícia domácich pôrodov pretrváva, u nás akoby úplne vyhynula. V súčasnosti sa však otázka domácich pôrodov dostáva opäť do povedomia ľudí. Nejaké prvé lastovičky sa už nájdu aj u nás. Zástancovia domácich pôrodov argumentujú tým, že pôrod nie je operácia a tehotenstvo nie je choroba, ale fyziologický proces. Odporcovia, najmä z radov zdravotníkov, oponujú, že aj ten najlepšie rozbehnutý pôrod sa môže v zlomku sekundy zvrtnúť a následky môžu byť fatálne ako pre matku tak aj pre dieťa. Kde je pravda?

Ako rodíme dnes…
Ako sme už spomenuli, dnes sa drvivá väčšina pôrodov uskutočňuje práve v pôrodnici v nemocnici. Rodiaca žena je častokrát štylizovaná do polohy pacientky podrobujúcej sa „liečbe“ mnohými medikamentmi. Rodí pôrodník, nie rodička. Tá veľakrát iba počúva ako má rodiť, kedy má tlačiť, kedy dýchať, ako si ľahnúť. Zabúda, resp. ani nemá priestor a čas počúvať vlastné ja, svoje telo a práve sa rodiace dieťa. V pôrodniciach sa zabúda na to, že po tisícročia ženy samé privádzali na svet potomstvo. Tehotné ženy sú od začiatku tehotenstva usmerňované a nabádané na pôrod v nemocnici. Rodičky nie sú vedené počúvať svoje telo. V dnešnom pretechnizovanom a uponáhľanom svete sa to akosi „nenosí“.

Tlačte, tlačte!
Dnešný „bežný“ pôrod sa začína v termíne, plus mínus dva týždne. Žena príde do pôrodnice po odtoku plodovej vody alebo s pravidelnými kontrakciami či bolesťami. Ošetrujúci pôrodník ju vyšetrí, zmerajú jej všetky možné parametre, povypisujú stohy papierov, napichnú intravenózne infúziu, podajú klystír, oholia lono… Našťastie sa už od niektorých pre ženu nie práve najpríjemnejších procedúr upúšťa. Ak voda neodteká sama, plodové obaly jej manuálne narušia. Pridajú oxytocín, pôrodná činnosť sa spustí. Ak nie, vložia tabletku na urýchlenie otvárania krčku maternice. Ľahnúť na chrbát a čakať. Ak žena neporodí do nejakého „prípustného“ času, nastávajú ďalšie kroky – ďalší oxytocín, prípadne zatlačenie na brucho, epiziotómia… dieťa je vonku, pupočník odstrihnutý, odnášajú ho merať, vážiť, umývať… zabaliť, olízať maminu bradavku… hotovo. Uff, aké šťastie, že sa to neskončilo cisárskym rezom, zvonovým alebo kliešťovým pôrodom! Už len prečkať 4×24 hodín na oddelení, dúfať, že sa laktácia rozbehne čo najlepšie, neprejaví sa silná novorodenecká žltačka a hajde domov! Konečne…

Ide to aj inak…
Dnes už nájdeme pôrodnice, kde pristúpili aj k iným spôsobom vedenia pôrodov, ako v polohe na chrbte a vyviazanými nohami. (Mimochodom, táto poloha je pre rodiacu ženu absolútne nevhodná a a nepohodlná. Odporuje aj fyzikálnemu zákonu gravitácie, keďže v nej musí dieťa ísť akoby „hore kopcom“. Vyhovuje jedine pôrodníkovi.) Na niektorých oddeleniach nájdeme pôrodné vane pre pôrod do vody (nedávno sme o ňom písali aj v našom časopise). Pôrodná stolička a pôrodný vak sú tiež pomerne novou záležitosťou, aj keď mnoho žien dá radšej prednosť polohovateľnému pôrodnému lôžku, ktoré aspoň čiastočne pomáha k lepšej a príjemnejšej polohe pri rodení.
Rodička si dnes dokonca môže zvoliť aj menej bolestivý spôsob, ako priviesť na svet svoje dieťatko. V ponuke mnohých pôrodníc je aj epidurálna analgézia alebo spinálna anestézia. Je to zákrok, pri ktorom sa v oblasti chrbtice medzi stavce pichne dávka anestetika, ktorá znecitlivie spodnú časť tela. Anestetikum odbúra bolesť, ale pôrodná činnosť pokračuje ďalej.
Vo svete sú rozšírené aj akési pôrodné domy, ktoré ani zďaleka nepripomínajú sterilné nemocnice, ale skôr príjemné domáce prostredie. My však zatiaľ o takýchto zariadeniach môžeme iba snívať.

Rodíme ambulantne…
Vo svete je bežné, že po pôrode žena aj s dieťatkom opúšťa pôrodnicu o niekoľko hodín. U nás tam musí zotrvať minimálne 4 krát 24 hodín. Pojem ambulantný pôrod je zatiaľ v našej legislatíve neznámy. Podľa slov primára jednej pôrodnice „ambulantný pôrod u nás nie je právne upravený. Ale čo nie je zakázané, je povolené a nikto nemôže zabrániť matke odísť so svojím dieťaťom z nemocnice, kedykoľvek sa jej zachce.“ Avšak rodička by mala mať po pôrode zabezpečené všetky potrebné úkony, ktoré sa inak uskutočňujú v pôrodnici – základný skríning, očkovanie, sledovanie hladiny bilirubínu v krvi… Mala by mať tiež zabezpečeného pediatra a gynekológa – pôrodníka, ktorý bude jej stav priebežne kontrolovať.

Rodíme aj doma…
Pôrod doma je u nás viac menej raritou. Väčšinou je to v prípade, že rodička nestihne dôjsť do pôrodnice a tak porodí doma. Právnička Elena Gogoláková vysvetľuje: „Naša legislatíva tento pôrod označuje ako ambulantný pôrod. Pojem ambulantný pôrod, resp. pôrod vedený ambulantne legislatívny jazyk pozná, avšak najčastejšie je spájaný so situáciou tzv. “prekotného pôrodu“, t.j. nečakaného pôrodu, kedy nie je možnosť zabezpečiť ústavnú starostlivosť.“ Plánovaný pôrod doma má však už aj hrozbu trestnoprávnej zodpovednosti. Gogoláková uvádza: „Právny postih rodiča alebo inej osoby, ak sa rozhodne pre pôrod doma a nezabezpečí zdravotnícku starostlivosť a tým ohrozí zdravie rodičky alebo dieťaťa závisí od výsledku pôrodu. V prípade komplikácií, ktoré vedú ohrozeniu zdravia alebo poškodeniu zdravia rodičky alebo novorodenca môže nastúpiť aj trestnoprávna zodpovednosť. Ak pôrod prebehne bez komplikácií systém právnej zodpovednosti nenastupuje a s ním logicky ani žiadne sankcie.“

Pôrodná asistentka vs. dula
Pôrodná asistentka je zdravotník, dula je psychická a emocionálna podpora pre rodičku. V tom je hlavný rozdiel medzi týmito dvomi poslaniami. Avšak pôrodná asistentka pôrod nevedie, iba pri ňom pomáha pôrodníkovi lekárovi. Pôrodné asistentky pôsobia iba v pôrodniciach, inštitút pôrodnej asistentky spôsobilej odvádzať domáce pôrody u nás neexistuje. Dula nie je oprávnená viesť pôrod, ani doň zasahovať. Kedysi bolo bežné, že žene pred pôrodom, počas neho a po ňom, sprevádzala iná blízka žena, ktorá pomáhala rodičke aj v starostlivosti počas šestonedelia a s novorodencom. Takú funkciu sa v súčasnosti snaží zastávať dula.  Jej úlohou je najmä poskytovať rodičke psychickú a fyzickú podporu a hľadať prostriedky, ako jej pôrod uľahčiť. Veľakrát ju sprevádza aj pred pôrodom, v období šestonedelia a pomáha aj pri dojčení.

Normálny pôrod
Americké nezávislé a medzinárodne rešpektované združenie Lamaze Institute for Normal Birth zhrnulo šesť zásad zdravotnej starostlivosti pre normálny pôrod.
– Pôrod by mal začínať spontánne
– Rodička by mala mať možnosť neobmedzeného pohybu počas prvej doby pôrodnej
– Počas celého priebehu pôrodu by mala mať sústavnú opateru a podporu
– Pôrod by mal prebiehať bez rutinných intervencií
– Rodička by mala mať možnosť spontánne tlačiť vo vzpriamenej alebo gravitačne neutrálnej polohe
– Matka a dieťa by mali zostať po pôrode spolu a mali by mať neobmedzené možnosti dojčenia

Pôrod nie je len o matke
Priekopníkom humanizácie a novej techniky vedenia pôrodu je francúzsky pôrodník Frederick Leboyer. Vo svojej knihe „Pôrod bez násilia“ vôbec ako prvý obrátil svoju pozornosť k právam práve sa rodiaceho dieťaťa. Vychádzal z toho, že novorodenec sa rodí s úplne vyvinutými zmyslami, cíti, vníma, vidí, počuje… Prečo by malo byť dieťatko, ktoré práve opúšťa teplo a šero a pokoj matkinho lona vtiahnuté do oslepujúcich svetiel a hluku?! Prečo musí podstúpiť všetky drastické procedúry rutinne prevádzané v našich pôrodniciach a odobraté svojej matke bezprostredne po svojom narodení!? Leboyer uvádza, že dieťa by sa malo narodiť do šera a ticha, pupočník – záchranné lano každého novorodenca by mala byť prestrihnutá až po dotepaní, kedy jeho funkciu plnohodnotne preberú pľúca. Dieťa by malo hneď po narodení spočinúť na tele svojej matky, aby opäť cítilo jej teplo, vôňu a tlkot srdca. Také jednoduché a predsa v našich pôrodniciach zložité…

Pôrodnice priateľské k matkám
Každý pozná iniciatívu Baby friendly hospital initiative, no málokto vie, že už existuje aj desať zásad venovaných matkám. Podobne ako pôrodnice získavajú certifikát Baby friendly hospital (BFH), môžu získať aj Mother friendly hospital (MFH). Jeho udelenie spočíva v naplnení filozofických princípov obsiahnutých v Desiatich krokoch starostlivosti priateľskej matke pre nemocnice priateľské matkám, pôrodné centrá a domáce pôrodné služby. Zásady sa týkajú najmä emocionálnej, fyzickej a psychickej podpory matkám počas pôrodu, upustenie od rutinných zásahov, rešpektovanie kultúrnych a náboženských pomerov rodiacej ženy, umožnenie slobodu pohybu, iniciuje a podporuje dojčenie všetkých novorodencov, vrátane predčasne narodených a s vrodenými problémami a tiež sa usiluje dosiahnuť zásady BFHI.

Pôrodný plán
Jediná možnosť, ako mať vlastný pôrod v nemocnici pod kontrolou je pôrodný plán. V ňom mamička vyjadrí svoju predstavu o pôrode, vyjadrí sa ku konkrétnym rutinným vyšetreniam a zákrokom. Potom je možné buď plán rozposlať do vytypovaných pôrodníc a čakať na vyjadrenie primára a vedúcej osoby novorodeneckého oddelenia, alebo zájsť s pôrodným plánom do nemocníc osobne. Pôrodný plán je akýsi zoznam požiadaviek, ako si rodička predstavuje vlastný pôrod. Mal by byť vopred odkonzultovaný pôrodným tímom a za ideálnych okolností aj rešpektovaný. Do pôrodného plánu si budúca mamina môže uviesť prijateľné, špecifické aj netradičné požiadavky a je len na vôle všetkých zúčastnených dohodnúť sa. Pôrodný plán sa väčšinou týka prítomnosti partnera počas pôrodu, informovanosti o všetkých krokoch ošetrujúceho personálu, možnosti konzumácie ľahkého občerstvenia, sprchovania bez obmedzení, rešpektovania intimity rodičky, odmietnutie alebo rutinných zásahov ako sú klystír, holenie lona a podobne. Tiež tam môže rodička uviesť,že si praje, resp. nepraje umelé narušenie plodových obalov, voľnosť pohybu počas prvej doby pôrodnej, zaujatie najpríjemnejšej polohy počas druhej doby pôrodnej, tiež väčšina rodičiek uvádza, že si nepraje epiziotómiu a uprednostní prirodzené natrhnutie. Ďalšia časť plánu sa týka už porodeného dieťatka a manipulácie s ním. Maminy si prajú, aby sa dieťa narodilo do pokojnej atmosféry bez žiary lámp pôrodnej sály, odstrihnutie pupočníku až po dotepaní, položenie dieťatka na brucho bezprostredne po narodení by malo už byť samozrejmosťou, podobne ako včasné priloženie k prsníku. Pôrodný plán môže zahŕňať aj želania týkajúce sa popôrodnej starostlivosti počas pobytu matky s dieťaťom na oddelení šestonedelia.

Svetový týždeň rešpektu k pôrodu
Mesiac máj už tradične patrí aj Svetovému týždňu rešpektu k pôrodu. V rôznych podobách sa a na rôznych miestach sa uskutoční v dňoch od 11. do 17 mája, no počas celého mesiaca máj budú prebiehať rôzne vystúpenia, besedy, diskusie a prednášky s rôznymi odborníkmi na témy týkajúce sa práve pôrodu. Na Slovensku nad celým projektom prevzala záštitu organizácia Slovenské duly. Hlavnou prioritou celej aktivity je hovoriť, hľadať nové a lepšie možnosti, upozorňovať na nové výskumy, jednoducho skvalitňovať starostlivosť o ženu pred, počas aj po pôrode. Na Slovensku bude toto podujatie s hlavnou myšlienkou „Šestonedelie – zabudnuté obdobie života ženy“. Aj vo viacerých materských centrách po celom Slovensku budú prebiehať rôzne aktivity venované práve tomuto projektu.

Mne osobne pri mojich pôrodoch pomohla myšlienka na práve sa rodiace dieťatko Kdesi som čítala taký názor, že žena nerodí, ale rodí sa dieťa. Mama sa mu má snažiť len uľahčovať tento prechod z pohodlia maternice do reálneho sveta. Má počúvať svoje telo, sústrediť sa na svoje dieťa a veriť si :-).

This entry was posted in Nezaradené. Bookmark the permalink.

Comments are closed.