Pôrod doma, rozhoror s mamičkou … , Adriana Demjanovičová

Monika Dankovičová mama troch krásnych synčekov na plný úväzok. Dvaja prišli na svet v pôrodnici, tretí najmladší Janko doma. Kedysi to nebolo nič zvláštne, ale dnes je to skôr rarita.

Prečo ste sa rozhodli rodiť doma?
Pretože mi moc nevyhovuje spôsob, akým sa u nás vedú pôrody. Myslím si, že v nemocniciach je pánom lekár a žena-rodička je iba pacientka, ktorá bude poslúchať odporúčania a pokyny personálu. Taktiež mi prekážalo, že u nás sa rodí iba v tzv. gynekologickej polohe, ktorá je príjemná a pohodlná jedine pre pôrodníka a pre rodičku vôbec. Tiež sa mi nepáčilo rýchle vedenie pôrodu, že všetko je ovplyvňované, nalinkované, také uponáhľané, len aby to už bolo za nami. Chcela som porodiť svojim tempom, tak ako som to sama cítila. Tiež mi vadilo množstvo ľudí okolo. Rodička je do pôrodu vtiahnutá, nevie sa brániť a nakoniec sa poddá… A toto som viac nechcela zažiť. Jednoducho som cítila, že to má byť inak. Pri prvých pôrodoch to bolo tak, že lekári sa akoby rozhodli, že na ktoré zatlačenie pôjde dieťa von. Keď to tak nebolo, tak nasledoval nástrih, sestra mi zatlačila na brucho a dieťa bolo vonku.

Aké to bolo a ako to prebiehalo? Čo všetko ste mali prichystané? Kto bol pri vás?  A čo vám najviac pomohlo?
Vedela som, že niektoré maminy porodili doma úplne bez problémov a po dlhých úvahách a niekoľkotýždňovom každodennom uvažovaní som sa rozhodla, že svoje tretie dieťa chcem porodiť doma aj ja. Zistila som si, že normálny fyziologický pôrod je úplne bezpečný pre matku aj pre dieťa, len vo výnimočných prípadoch je nutný urgentný zásah lekára. Samozrejme, doma nemôže porodiť každá žena. No ja som mala zdravé a bezproblémové tehotenstvo a verila som si, že to dokážeme. Bolo to rýchle a bolestivé. Bol pri mne iba manžel. U nás, bohužiaľ, neexistuje sieť pôrodných asistentiek, ktoré by dochádzali k domácim pôrodom. Pred pôrodom sme si nachystali plachty a iné potrebné veci na príchod bábätka. Keď nastúpila pôrodná činnosť, mne bolo doma jednoducho dobre. Najviac mi vyhovovala poloha, keď som bola opretá rukami o posteľ. Samotný pôrod prebehol v podstate bez komplikácií, hneď ako Janko vyšiel som ho mala v náručí a mohla som ho objímať. Toto mi v pôrodnici veľmi chýbalo. Pupočnú šnúru sme prestrihli sterilnými nožnicami asi po dvadsiatich minútach od samotného pôrodu…

Ako ste postupovali po pôrode?
Po pôrode som chcela odísť normálne do nemocnice na všetky vyšetrenia absolvovať už tam, keďže máme s manželom inkompatibilné krvné skupiny. Takže som neriešila také záležitosti ako starostlivosť o mňa a o dieťa v domácom prostredí. Janko sa narodil neskoro večer a ráno sme šli  ukázať malého deťom a rodine. Prišlo mi nevoľno a neodvážili sme sa ísť do nemocnice sami. Zavolali sme sanitku a odviezli nás do nemocnice. Ostali trošku zarazení, lebo zrejme čakali práve rodiacu ženu a nie niekoľkohodinové bábo zabalené v perinke a jeho mamu normálne v civile V nemocnici nás prijali dobre, jednoducho to nejako neriešili. Akurát ošetrujúca lekárka spomenula, že kedysi bolo porodiť doma normálne.

Čo by ste robili v prípade komplikácií? Mali ste zabezpečenú starostlivosť aj v tomto prípade?
Aj keď som veľmi chcela porodiť doma, nechcela som to za každú cenu. Keby som videla, že na to nestačím, keby nastali nejaké komplikácie alebo niečo nepredvídané, určite by sme šli do pôrodnice.

Čo na to okolie, ako to zobralo? Vedeli o vašom rozhodnutí?
Manžel to zobral úplne v pohode. Nebál sa, predtým bol pri pôrode svojich dvoch detí, vedel do čoho ide, ako to vyzerá. Vedel aj o mojom dlhom rozhodovaní sa a uvažovaní o domácom pôrode. Postupne sa spoločne dopracovali k tomu, že porodíme dome. Ostatné okolie to nevedelo, nechcela som. Potrebovala som sa na to pozitívne naladiť, tešiť sa na pôrod, nie aby ma niekto odradzoval. Predtým sme mali stretnutie s jednou dulou zo zahraničia, ktorá sama porodila doma a veľa sme sa s ňou rozprávali, čo nás asi čaká.

Keby ste nabudúce rodili, kde by to bolo? Urobili by ste niečo inak?
Zrejme aj nabudúce by som porodila doma. Jediné, čo mi chýbalo, bola pomoc nejakej skúsenej pôrodnej asistentky najmä s úkonmi po pôrode. Ktorá by sa postarala o bábätko po pôrode. Nemohla som si oddýchnuť, musela som byť stále duchom prítomná. Musela som sama kontrolovať aj všetko okolo priebehu, či je plodová voda číra, či bábo dýcha, či je placenta v poriadku, či moc nekrvácam… Všetka tá zodpovednosť bola na mne a na manželovi.

Vo svete je to bežné… čo myslíte, kedy tento trend príde aj na Slovensko?
Myslím si, že tak skoro nie. U nás tradícia takýchto pôrodných asistentiek akoby úplne vymizla. V zahraničí to stále funguje, síce v malej miere, ale predsa. Lekári vidia v nemocniciach pri množstve pôrodov všelijaké prípady, ja sa im ani nečudujem, že sú opatrní a nepodporujú domáce pôrody. Ale pri fyziologickej tehotnosti nevidím dôvod, prečo by žena nemala mať možnosť výberu, kde a ako chce svoje dieťa porodiť.

Adriana Demjanovičová

This entry was posted in Nezaradené. Bookmark the permalink.

Comments are closed.