Plienka ako základ výbavy bábätka? Ide to aj inak…ll., Adriana Demjanovičová

„Veľa ľudí sa ma pýta, či sa mi to chce, či mi to stojí za tú námahu, čo tým chcem dosiahnuť a komu chcem čo dokázať… Odpoveď všetkým, ktorí mi v duchu kladú tieto otázky je, že vedomie, že komunikujem a rozumiem svojej dcére, že je v pohodlí, že nemá zaparený zadoček, že si buduje uvedomenie a kontrolu svojho tela mi naozaj stojí za tú námahu.

A chcem tým dokázať jedine to, že pohodlie a hygiena môjho dieťatka nemusí byť na úkor prírody. Nie je potrebné, aby sa kvôli 2,5 ročnému používaniu plienok museli zničiť 4-5 stromov na výrobu 500-1000 kg buničiny, ktorá musí byť následne vybielená chlórom a zabalená do 325 kg umelej hmoty. Nie je potrebné, aby kvôli 2-3 hodinám môjho pohodlia boli vyprodukované tony odpadu, ktoré budú zaťažovať Zem ďalších 500 rokov.“
mamička Zuzana (zdroj: internet)

Aké sú náklady na plienky po dobu dva roky (priemerný vek pre nosenie plienok)

Dieťa spotrebuje denne asi 5 jednorazových plienok, u látkových predpokladáme pranie 2 až 3 krát týždenne a žehlenie 3 mesiace asi hodinu denne.

Jednorazové plienky             Látkové plienky
Náklady na nákup                               25.000,-                           1.200,-
Pranie – spotreba energie                            0,-                           1.400,-
Pranie – prací prostriedok                            0,-                           3.000,-
Pranie – spotreba vody                                  0,-                             600,-
Žehlenie                                                         0,-                             100,-
Celkom                                                  25.000,-                         6.300,-

Jednorazové plienky
Jednorázové plienky sú zložené z priepustnej fólie (väčšinou polypropylén), nasiakavej vložky (väčšinou buničina, ktorá je pre zvýšenie nasiakavosti doplnená gélovým absorbentom na báze polyakrylátov), nepriepustnej fólie kvôli ochrane detského oblečenia (polyetylén), lepiacich pásikov a gumičiek. Buničina sa vyrába z dreva a umelej fólie z ropy – tieto výroby zaťažujú životné prostredie. Taktiež spotreba surovín pre výrobu jednorazových plienok nie je malá – cca 250 kg na jedno dieťa, pokiaľ počítame, že deti nosia plienky asi 2 roky. Odpad z plienok je vzhľadom k veľkej nasiakavosti ešte objemnejší a hmotnejší – až jedna tona na dieťa. Odpad je nerecyklovateľný, skládkuje sa alebo sa páli. Vo svete síce existujú technológie na špeciálne kompostovane jednorazových plienok, ale v v našej krajine ešte niesu zavedené.

Látkové plienky
Vyrábajú sa z bavlny. Na jedno dieťa ich potrebujeme asi 40 až 60 po celý prebaľovací vek. Nevytvárajú priamo žiadny odpad, ale vyžadujú energiu na pranie, sušenie a žehlenie a na výrobu pracích práškov. Pranie tiež zvyšuje spotrebu vody.

Tipy na správanie šetrnejšie k prírode

Z tabuľky vidíme, že jednorazové plienky majú omnoho väčší vplyv na znečisťovanie nášho prostredia, ale aj pri ich používaní môžeme tieto vplyvy uvedomelým správaním sa veľmi znížiť. Rovnako môžeme správnou voľbou techniky prania a sušenia vplyvy na prostredie podstatne zmierniť aj pri používaní látkových plienok.

Pri používaní jednorazových plienok:
*  Ak je to možné, používajte jednorazové plienky výnimočne (napr. na noc, na cesty).
*  Dávajte prednosť plienkam nebieleným chlórom.
*  Z použitej plienky odstráňte stolicu a spláchnite ju do záchodu (pokiaľ sa váš komunálny odpad spaľuje).
* Nespaľujte použité plienky v domácich kachliach – zabránite tak vzniku jedovatých splodín.
* Popýtajte sa o možnostiach špeciálneho kompostovania plienok – zriadením kompostárne plienok by sa výrazne znížilo zaťaženie prostredia odpadmi.

Pri používaní látkových plienok:
* Na pranie používajte bezfosfátové pracie prostriedky.
* Perte iba v naplnenú práčku (napríklad spolu s ostatnou bielizňou).
* Neperte počas špičkovej spotreby elektriny.
* Stačí prať iba na 60 °C – je to teplota dostatočná aj z hygienického hľadiska a spotreba energie je asi 4x menšia.* Plienky namáčajte v použitej vode (napríklad po kúpaní).
* Nepoužívajte aviváž.
* Sušte na vzduchu (nie v sušičke)
* Žehlene nie je nutné (po šestonedelí, prípadne od 3 mesiacov).

Zdroj: www.plienky.sk

Šťastné a spokojné dieťa stojí za chvíľku námahy

Erika, dcérka Rút, 4 mesiace, Banská Bystrica
O BKM som sa dozvedela z internetu. Hneď som bola nadšená a už som len čakala, kedy sa mi narodí bábo. BKM sme skúšali od príchodu z pôrodnice, ale tak naozaj som si začala všímať signály,  až keď mala mesiac a pol a boli sme na návšteve u kamarátky, ktorá tiež BKM praktizuje. U nej som zistila, že Rút mi naozaj signalizuje. Predtým to bolo skôr o pokuse a omyle. Ale od vtedy je to už o sledovaní signálov. Jediná kamoška, ktorá BKM praktizuje, je tá spomínaná, a s ňou som sa zoznámila cez jedno diskusné fórum, ktoré sa BKM venuje. Manžel ma od začiatku podporil a aj moja maminka je z BKM nadšená. Horšie to bolo so svokrovcami. Myslím si, že BKM je vhodná pre každé bábo. Mne sa dokonca malá upokojila, lebo dovtedy, ako som pochopila jej signály, bola dosť uplakané a nervózne bábo. Teraz je to usmievavé a spokojné dievčatko. Sledovanie signálov a danie na nočník zaberie presne toľko času ako prebalenie, takže nevýhody v tom nevidím. Azda iba v tom, že si treba upraviť obliekanie, pretože niektoré kusy oblečenia zdržujú vyzliekanie. Napríklad klasické dupačky. A výhody? No predsa to krásne, spokojné a usmiate dieťa.

Martina, synček Jakub, 8 mesiacov, Púchov
Pred pôrodom som bola veľmi nadšená z BKM. Kúpila som si čínsky nočníček, návleky na nožičky a podobne. Bohužiaľ som mala trošku komplikácie po pôrode, takže sme na to nenabehli hneď tak ako sa má od začiatku. Trošku som si to pre vlastnú útechu uľahčila aspoň látkovými plienočkami. Kubko má teraz takmer 8 mesiacov a odvtedy, čo sedí sám približne od 5,5 mesiaca, je na nočníčku. To znamená, že kakanie do plienky žiadne a denne minieme cca štyri bavlnené plienočky za deň. Je to skvelá vec! Sám sa pýta. Teda nie že by kričal, ale mrnčí. A keď ho dám na nočníček, tak ide na to. Možno pri druhom bábätku vyskúšam priblížiť sa bezplienkovej komunikačnej metóde čo najviac. Momentálne dúfam, že prvú sviečku na narodeninovej torte sfúkneme bez plienok.

Katka, synček Ondrej, 12 mesiacov, Brno
Mne raz kolega v práci hovoril, že jeho manželka dáva ich bábo cikať von z plienky a že to funguje! Ja som potom pri hľadaní informácií o látkových plienkach na internete natrafila aj na informácie o bezplienkovej komunikačnej metóde. Čítala som o tom asi dva týždne pred pôrodom. A potom, keď mi bábo cikalo doma na prebaľovací pult, podržala som ho nad umývadlom a tak to vlastne všetko u nás začalo…

Alena, synovia dvojčatá Adam a Samuel, 13 mesiacov, Bratislava
O bezplienkovej komunikačnej metóde som sa dozvedela, podobne asi ako väčšina z nás, na internete. Celé moje okolie, okrem manželovej mamy, bolo a väčšinou aj je proti. Vlastne okrem mojej tety, ktorá ich videla len raz. Z tejto metódy bola tiež nadšená, z čoho som bola fakt v šoku. Synčekov som začala dávať na nočník čo najskôr. Samka asi po niekoľkých týždňoch ako prišiel domov z pôrodnice. Mali sme problémy s refluxom. Začal spolupracovať asi o 1-2 týždne. Adamka som začala dávať asi po týždni od príchodu z nemocnice a začal spolupracovať tuším po pár dňoch, možno aj hneď. Ale kakanie si začal vyžadovať do nočníka asi po týždni. Snažím sa malých dávať na nočník vždy pri prebaľovaní a prebaľujem vtedy, keď mi príde na um. Dávam ich na nočník ešte vtedy, keď deti obvykle cikávajú, čiže keď sa zobudia. Nie vždy sa to ale pri dvoch dá. Keď sa zobudí jeden, tak sa akurát starám o druhého.

Komunikujem so svojim dieťaťom a sme šťastní obaja

Viktória Levická, mladá mamička dvoch chlapcov z Košíc, praktizuje bezplienkovú komunikačnú metódu s oboma deťmi. Je evidovaná ako kontakt Diaper Free Baby Organization (organizácie na podporu bezplienkovej komunikačnej metódy) pre východné Slovensko, no neobmedzuje sa iba na túto časť Slovenska. Pokojne poradí a povzbudí aj ostatné maminy, ktoré chcú s touto metódou so svojím dieťatkom začať. Kontakt na ňu nájdete aj na ich internetovej stránke (http://www.diaperfreebaby.org/slovakia.htm?&MMN_position=49:49),

„Už pred narodením staršieho syna sme rátali s tým, že budeme používať látkové plienky. Keď mal 4 mesiace, tak som náhodou natrafila na internete na bezplienkovú metódu a rozhodla som sa to vyskúšať. Keďže to prekvapujúco fungovalo, ostali sme pri tom. Napríklad, syn nám kakal každé ráno. Na druhý deň, čo som skúšala bezplienkovú metódu, pekne ráno počkal, kým som ho skusmo dala nad lavórik kvôli cikaniu a on sa až potom vykakal. Od toho momentu šli kakania výhradne do lavórika. Cikania ako kedy, ale v lete, keď mal 9 mesiacov, bol v noci úplne bez plienky (samozrejme, s občasným precikaním) Cez deň to bolo “horšie”. Neviem prečo, ale veľa maminiek hovorí, že im to v noci funguje lepšie ako cez deň. Asi je to tým spánkom a inými biorytmami. Ale povedala by som, že sme mali cca 50% úspešnosť vo vychytávaní cikaní. V kakaní to bolo skoro 100%, bolo iba zopár výnimiek za cele obdobie.
Nikdy sme ho klasicky „neučili“ na nočník. Zhruba od 15 mesiacov sme si všimli, že nepotrebuje plienky, a  od roka a pol mal úplnú čistotu a chodil už iba v slipkoch. Nemal vôbec žiadne problémy s precikávaním, nočným pocikávaním, zadržiavaním a pod. Od 9. mesiaca s ním bol doma na rodičovskej dovolenke manžel a fungovalo to aj im. Dokonca lepšie ako mne. Asi lepšie rozoznával signály.
Teraz, pri druhom synovi sme ani neuvažovali nad niečím iným. S bezplienkovou metódou sme začali po návrate z pôrodnice. Nemohla som sa tváriť ako slepá a prehliadať signály. Sdruhým dieťatom je to oveľa jednoduchšie. Už som vedela na akom princípe to funguje a ovládala som signály, aj keď nie sú úplne totožné. Tiež to ide nejako samo od seba, prosto, keď vidím, že potrebuje, dám ho na nočník. Ale nejako extra ho nesledujem. Momentálne by som povedala, že máme 80% celkovú úspešnosť cikania aj kakania, keďže kakanie je častejšie ako u staršieho.
Inak, mám jeden zaujímavý poznatok. Mladší syn si napríklad cmúľa ruku, keď chce kakať. Akonáhle sa vykaká, prestane. Keby sme nerobili bezplienkovú metódu, nevedela by som, že to je signál, a  pravdepodobne by som mu nasadila cumlík, lebo by som si myslela, že si proste cmúľa ruku. Pri staršom ma to nenapadlo spájať, bolo to pred „bezplienkovou“. Možno by sme sa boli obišli bez učenia na cumlík v 3. mesiaci – “pre istotu”, aby si nevycmúľal palček.
Čo sa týka vhodného veku, tak odporúčam začať do tých 5 až 6 mesiacov. To ešte dieťa neprestane signalizovať. Neskôr je to náročnejšie, keďže dieťa už má aj iné záujmy a je naučené, že ciká a kaká sa do plienky. Tu sa treba viac spoliehať na intuíciu, než na signály.
V čase, keď sme „bezplienkovali“ so starším synom, som tu v Košiciach nenatrafila na nikoho, kto by to tiež praktizoval. Bohužiaľ, nepodarilo sa mi navnadiť ani jednu kamarátku z môjho okolia. Jednorazové plienky sú predsa len pohodlnejšie. Ale v zásade naše okolie to prijímalo kladne alebo neutrálne. Hlavne babky boli potom hrdé, že sa tak “skoro naučil ” na nočník. Teraz pri druhom synovi nás je už viac, začíname sa organizovať a robíme si tu v Košiciach stretnutia.
Za najväčšiu výhodu považujem to, že reflektujem potreby dieťaťa, viem počúvať to, čo mi hovorí. Ako nevýhodu by som uviedla napríklad nočné cikania. Nemôžem nakojiť pohodlne v leže, lebo by som si neodpustila, že syn ostane v pocikanej plienke. Musím vstať a dať ho vycikať. Keďže deti s nami spávajú v našej posteli, z času na čas máme precikanú posteľ buď kvôli mojej nešikovnosti alebo preto, že dieťa spáva bez plienky. Nepovažujem za nevýhodu častejšiu výmenu a pranie plienok, pretože mňa osobne vôbec nezaťažuje, že dva či trikrát do týždňa hodím plienky do práčky,  vyvešiam a poskladám…
Je také tvrdenie, a súhlasím s ním,  že keď začneš s bezplienkovou metódou, nevieš prestať. Keď som videla ako syn nádherne signalizuje (kde som mala oči predtým???  ) a ako úžasne nám to funguje, nemohla som ho nechať v pocikanej plienke ani o sekundu dlhšie, ako to bolo nevyhnutné… O pokakaných ani nehovorím. Je to úplne normálne a prirodzené. Deti to vedia, len my sa to musíme naučiť.“
mamina Viktória, synovia Roman 3,5 roka, Rodan 3 mesiace

Aj malé bábo vie povedať, čo chce
PaedDr. Mirka Marková a jej ročná dcérka Lujza sú zohratá dvojka vo všetkom, čo spolu robia. Mnoho mamín tvrdí, že používajú jednorazové plienky, aby ušetrili čas a mohli sa naplno venovať svojmu dieťaťu. Mirka s Lujzou z toho istého dôvodu však praktizujú skôr opačnú metódu už takmer rok. Lujza sa zoznámila s nočníčkom už ako malinké bábätko a kamaráti sa s ním stále…

Odkiaľ si sa dozvedela o bezplienkovej metóde?
Z internetu. Keď som si o tom prečítala prvý raz ešte ako tehotná, tak som si pomyslela, že je to celkom logické, ale viac som po tom nepátrala…Opäť som si na to spomenula, až keď som videla, ako naše malé bábätko ciká na prebaľovacom pultíku hneď po odstránení plienky. Začala som sa o to bližšie zaujímať, a tak som sa dostala aj k látkovým plienkam, bezplienkovej komunikačnej metóde a ich výhodám.

Ako to vlastne funguje?
V prvom rade by som spomenula, že bezplienková komunikačná metóda nie je o drezúre, ale o komunikácii. Aj keď sa to môže zdať neuveriteľné, ale už niekoľkodňové bábätko dokáže vysielať určité signály, že chce cikať alebo kakať. Stačí ho len dobre pozorovať a príde na to každá mamina. Hlavne musí chcieť. Myslím si, že je nezmysel, že dieťa nevie ovládať svoje zvierače, ako častokrát čítame v odborných článkoch. Dieťa cíti, že „musí“ a dáva to najavo. Vtedy stačí dať mu dole plienku, vo vhodnej polohe ho podržať nad nejakou nádobou a malinké sa vyciká alebo vykaká. V zásade platí, že čím skôr sa s touto metódou začína, tým skôr sa mamina s dieťatkom a jeho vylučovacími potrebami zžije. Niektoré detičky reagujú na určitý zvuk, ktorý im asociuje, že môže spokojne vylučovať. Kým dcéra nesedela, používali sme tzv. čínsky nočníček, alebo stačí držať v náručí nad umývadlom, záchodom, vaňou, lavórikom, čímkoľvek. Teraz už má klasický nočník.

Odkedy používate túto metódu?
Čiastočne od 7. týždňa, od 3.-4. mesiaca full time. Boli aj sú občas krízy, onedlho bude mať dcéra rok, a odkedy začala loziť, už ju nebaví byť na nočníku. Potrebuje všetko skúmať, všade byť, tak ju nočník moc nezaujíma. Navyše ju občas trápia zuby, tak je nevrlá. Vtedy vždy len vymieňam plienky, resp. mením miesto vylučovania, napr. nad záchod, nad umývadlo… aby mala zmenu. Samozrejme, najlepšie je mať oblečené dieťa tak, aby sa ľahko dalo dostať k plienke, čiže nohavice s otvorom v rozkroku, návleky na nožičky miesto pančušiek a tak.

Prečo ju používate?
Pretože to funguje . Určite je vhodná pre každé dieťa, niektoré deti pri prechode na túto metódu prestali trpieť na dojčenskú koliku, čo bol aj náš prípad. Času to zaberie asi toľko čo aj normálne prebaľovanie, plienky perie práčka, ja ich len vyvešiam a suché poskladám, keď dieťa spí alebo to niekedy urobí manžel. Nežehlím! Peniaze to môže šetriť aj nemusí, lebo niektoré plienky sú pekne drahé. Najmä tie modernejšie látkové prebaľovacie systémy. Ja používam niektoré klasické štvorcové plienky ešte po mne a sestre, ktoré už majú dobrých tridsať rokov. Ale nepoznám nikoho, kto by to robil kvôli peniazom. Určite to šetrí prostredie, nemusíme každý deň vyhadzovať kôš plný plienok… Dieťa vraj za prvý rok svojho života vyprodukuje tonu odpadu jednorazových plienok! Neviem, kedy dcérka bude úplne bez plienok, ale určite skôr ako niektoré 2 – 3 ročné deti s jednorazovkou.

Používate niekedy aj jednorazové plienky?
Áno používame, ale len vo veľmi obmedzenom počte. Najmä na noc a dlhšie vychádzky von, čiže denne minieme jednu alebo dve, niekedy žiadnu. Závisí aj od toho kedy a ako dlho sme vonku. Keď je škaredé počasie, tak sa len ideme vyvetrať von v šatke. V nej neciká vôbec. Jednorazovky dávame na noc, niekedy na dlhé cesty autom a podobne. Raz kakala aj na rodinnej oslave v pohode na záchodoch do umývadla. Dala som ju, pretože bolo evidentné, že jednoducho potrebuje ísť. A akurát včera sme však mali „premiéru“ vonku. Malá kakala v parku pod orgovány. Ale pekne som to po nej odpratala ako máloktorý psíčkar. Myslím, že nás nevidel nikto cudzí, tak sa nemal kto pohoršovať. Bola s nami len kamarátka, ale tá o tom vie, a švagriná, ktorá dáva synčeka na nočník od piateho mesiaca.

Mali ste s tým niekedy nejaký problém?
Ani nie, skôr už nemáme problém s utieraním pokakaného zadočku a, samozrejme, so zapareninami v tejto oblasti. Boli však aj nejaké štrajky, ako som už spomínala. Našej lekárke som sa ešte nepochválila, ani nikomu som to nehovorila dopredu. Kto bol u nás na návšteve, ten videl aj sám. Moje bezdetné kamarátky ani nenapadlo, že sa to takto bežne nerobí, len obdivovali aké máme „šikovné dievčatko“. Staršia generácia to zobrala obdobne pozitívne. Manželova mama mi povedala, že takéto deti aj tak okolo roka prestávajú chodiť na nočník a  mala čiastočne pravdu, takže sa s týmto už tiež asi stretla.

Čo na to tvoje najbližšie okolie?
Vcelku pozitívne reakcie, až na moju sestru, ktorá sa na mňa zozačiatku tak „divne“ pozerala. Ešte o tom dovtedy nikdy nepočula, hoci už mala doma dvojročného chlapčeka. Manžel to nejako nerieši, berie to tak, ako to je. Naša mamina bola z toho nadšená. Nikto ma neodhováral. Väčšina kamarátok nemá deti, tak ani nevedeli, že sa to takto bežne nerobí, svokra nehovorila nič, len bola prekvapená. Všetci to v podstate zobrali v pohode. Ak aj niečo mali proti zozačiatku, nepovedali mi to do očí a časom si asi zvykli. Dokonca aj generácia mamín, ktoré ešte nepoznali jednorázovky, používali túto metódu, ale nemali ani tušenie, že je to metóda, alebo že sa to nejako volá. Jednoducho pri prebaľovaní podržali detičky nad nočníkom, lavórikom či umývadlom.

Poznáš viac mamín, ktoré používajú bezplienkovú metódu?
Áno, ale len cez internetové diskusie. Sú aj také mamičky, ktoré to skúsili, ale prestali s tým pre nedostatok času alebo trpezlivosti. Vo všeobecnosti sa vraj tieto deti naučia na nočník  rýchlejšie, ako deti s jednorazovou plienkou. Už sú viac-menej s nočníkom zoznámené, vedia na čo je. Každé dieťa je iné a tak aj každé dieťa na to reaguje inak. Niektoré sa zoznámia s nočníkom hneď, inému to trvá dlhšie. Ale pokiaľ viem, tak funguje to u každého.

Za aký čas ste sa dokázali s dcérkou „zosúladiť“?
V podstate veľmi skoro, lebo keď sme začínali, tak boli veľké horúčavy a malá ležala nahá na nepremokavej podložke s poskladanou plienkou pod sebou, tak som zistila, kedy a ako často ciká. Dalo sa to veľmi pekne odpozorovať. Keby sa malá narodila v zime, tak by sme to možno riešili tak, že by sme trochu viac prikúrili.

Používaš aj iné alternatívne metódy, eko postupy?
Možno aj hej, len mi to nepríde, že je to alternatívne… Máš na mysli spanie v spoločnej posteli? Nosenie v šatke či babyvaku? Triedenie odpadov? Áno. Ale robím to predovšetkým kvôli malej a kvôli sebe. Mám pocit, že to je pre nás to pravé. Poznám sa, viem že som lenivá a keby som mala dieťa v papierovej plienke, uverila by som, že je v „suchu“ a tak by som ich možno nemenila tak často, čo nie je vôbec dobré ani zdravé. Takto „musím“ prebaliť po každom „učurknutí“ a tak nie je moje dieťa vo vlastných výkaloch dlhšie ako je potrebné. Ale to o mojej lenivosti tam nepíš!!! (smiech)

Je ti blízke všetko čo je eko a bio alebo len to plienkovanie?
Vždy mi bolo blízke takmer všetko alternatívne. Veď som vyštudovala ekológiu aj na univerzite, ale určite to nerobím len pre životné prostredie. Tiež som študovala aj pedagogiku a psychológiu. Možno aj to ma trošku podporilo, že sa snažím svoje dieťa viac počúvať a porozumieť mu. Robím to predovšetkým pre dcérku a pre seba. Mám pocit, že jej aj vďaka týmto praktikám lepšie rozumiem.

This entry was posted in Nezaradené. Bookmark the permalink.

Comments are closed.