Plienka ako základ výbavy bábätka? Ide to aj inak…, Adriana Demjanovičová

Malý ružový či bledomodrý balíček, dudlík, plienky… Plienky, ktoré treba každú chvíľku vymieňať. To sú zrejme najčastejšie atribúty bábätiek. Plienky jednoducho v našej spoločnosti patria k základnej výbave každého novorodenca, dojčaťa, batoľaťa… niekedy dokonca až predškoláka! Ale nie vždy tomu musí byť práve tak.

Čo hovorí história
Dalo by sa povedať, že plienky ako také nie sú zrovna vynález posledných desaťročí, ako napríklad kočík. Plienky patrili k bábätkám takmer v každej kultúre na celom svete, ale slúžili predovšetkým na eliminovanie „nehôd“, nenahrádzali záchod, ako je tomu tak dnes najmä vo vyspelých krajinách. Kedysi maminky svoje deti nosili na sebe a jednoduchým pozorovaním zistili, kedy ich dieťa potrebuje vylučovať. Vtedy ich jednoducho podržali od svojho tela, dieťa si uľavilo a šlo sa ďalej. Funguje to tak aj dnes v mnohých krajinách sveta. Takýto spôsob základnej hygieny malých detí je úplne bežný v krajinách ako sú India, Afrika, Južná Amerika či Čína. No v posledných rokoch takýto spôsob prirodzenej hygieny malých detí prežíva akúsi renesanciu a adaptuje sa na podmienky a životný štýl civilizácie tretieho tisícročia.

Žiadna novinka
Vo svete sa tento spôsob starostlivosti o základnú hygienu malých detí nazýva rôzne. V angličtine Infant Potty Training, Elimination Communication, Natural Infant Hygiene, po nemecky Sauberbleiben, Topffit, Windelfrei, po česky či slovensky Bezplienková komunikačná metóda (BKM). Tento spôsob je súčasťou kontaktného rodičovstva, takzvaného Attachment Parenting, ktorá sa vyznačuje silným putom medzi dieťaťom a rodičom. Bezplienková metóda je o komunikácii medzi dieťaťom a rodičom už od najútlejšieho veku. Ľudia, používajúci tento spôsob hygieny malých detí veria, že dieťa si už od narodenia uvedomuje svoje potreby a vie ich dať najavo. Stačí len vedieť správne počúvať a pozorovať. Úlohou rodičov, predovšetkým matky, je tento spôsob komunikácie dešifrovať a primeraným spôsobom reagovať na potreby dieťaťa. Dieťa inštinktívne nechce ležať vo svojich výlučkoch a rôznym spôsobom dáva najavo, že „musí“. Plače, je nepokojné, hmýri sa, kope nožičkami… a našou úlohou je tieto signály zachytiť a poskytnúť dieťaťu príležitosť vyprázdniť sa mimo plienky vo veku primeranej polohe.

Ako na to?
Na začiatok stačí hlavne chcieť to skúsiť. Začiatky budú ťažké a pripravte sa hlavne na to, že vzájomná komunikácia medzi vami a dieťaťom bude o pokuse a omyle. Omyly budú zrejme zo začiatku prevažovať, no neskôr sa určite dostavia prvé úspechy, z ktorých budú mať radosť obidve strany. Mamina, ktorá sa rozhodne skúsiť bezplienkovú metódu so svojim dieťatkom, musí vedieť dobre pozorovať a snažiť sa načúvať, čo jej dieťa „hovorí“. Zo skúseností mamín, ktoré metódu praktikujú, treba vedieť osvojiť si a skombinovať štyri hlavné zásady.
Dieťa, predtým ako musí vykonať svoju veľkú či malú potrebu, vysiela určité signály. Bez zjavného dôvodu sa začne mrviť, vrtieť, je nespokojné, mrnčí alebo naopak stíchne. Počas dojčenia prestane sať a sústredí sa. Pri nosení v šatke či babyvaku sa začne vrtieť akoby chcelo ísť von, počas spánku sa zobudí, začne sa mrviť, zmení frekvenciu dychu. Niektoré deti začnú čkať, iné si začnú cuckať palček či celú pästičku. Staršie deti môžu začať ohmatávať plienku či vyhľadávajú súkromie na svoju potrebu. Iné uprostred nejakej činnosti začnú pozerať bezducho pred seba… Signálov je veľa a časom a vekom sa menia rovnako ako sa mení a vyvíja malý človiečik.
Druhým spôsobom, ako zistiť, kedy môžeme dať dieťa na nočník, je časovanie. Spočíva v pozorovaní frekvencie vylučovania dieťaťa počas dňa. Môžeme napríklad odpozorovať, že dieťatko začne cikať práve vtedy, keď ho rozbalíme, počas dojčenia, či 20 minút po dojčení. Bábätká a malé deti väčšinou musia vždy po zobudení vyprázdniť obsah svojich čriev a močového mechúra.
Môžeme sa však spoliehať aj na intuíciu. Tento spôsob funguje najmä v komunitách tzv. prírodných národov, ale dá sa aplikovať aj v podmienkach dnešnej civilizácie. Jednoducho niekedy sa treba spoľahnúť na svoj vnútorný hlas, ktorý nám hovorí, že naše bábo zrovna musí vykonať svoju potrebu a my mu to umožníme. Môžeme tomu hovoriť aj šiesty zmysel, prenos myšlienok či spojenie pomyselnou pupočnou šnúrou medzi matkou a jej dieťaťom.
Používaním bezplienkovej metódy si so svojim dieťaťom vypracujeme vlastný spôsob komunikácie. Dieťa dokáže komunikovať a vyjadriť svoje potreby aj vtedy, keď ešte nerozpráva. Aj malé dieťa veľmi skoro príde na spôsob, ako nám dá vedieť, že pri vykonaní svojich základných vylučovacích potrebách potrebuje našu asistenciu. Tiež môžeme každé vylučovanie spojiť s určitým zvukom, ktorý neskôr dá dieťaťu signál, že „už môže“. Veľmi rozšírený je napríklad zvukový signál pre cikanie „sss“. Časom ho môže začať aj napodobňovať. Tiež si môžeme vybudovať vlastný komunikačný prostriedok. Môže to byť nejaké gesto rúčkou, postoj, či dokonca znak posunkovej reči.

Kedy začať
Čím skôr, tým lepšie. Niektoré maminky začínajú s bezplienkovou komunikačnou metódou už v pôrodnici, ale väčšina do tých troch či štyroch mesiacov života dieťatka. Bábätká, ktoré sú neustále balené do plienok postupom času prestanú vysielať signály, že potrebujú vykonať potrebu a začnú považovať plienku za miesto, kde sa vylučuje. Ich pocit potreby čistoty sa časom utlmí a naučia sa cikať a kakať výhradne do plienky. Prestanú dávať najavo, že „musia“, jednoducho to urobia. Avšak ani po tomto období nie je úplne márne začať s touto metódou, no už to bude trochu zložitejšie a náročnejšie pre matku aj pre dieťa.

Nie je to drezúra
Bezplienková komunikačná metóda nie je o terorizovaní dieťaťa, že musí vylučovať výhradne mimo plienku! Je to skôr o komunikácii medzi dieťaťom a matkou, ktorá mu poskytne primeraným spôsobom vyprázdniť sa a uľaviť si mimo plienku. Nie je to o tom, že dieťa držíme nad nočníkom dovtedy, kým tú svoju potrebu nevykoná, keď samo nechce. Mohlo by sa stať, že dieťa by si mohlo vybudovať nesprávny reflex, že vylučovať môže jedine „na povel“, keď sa posadí na nočník. Mohlo by v sebe potlačiť prirodzené potreby a signály, ktoré jeho telíčko vysiela. Niektorí skeptici argumentujú, že takto vedené dieťa môže vylučovať kam chce a kedy chce. To však nie je pravda. Maminky bezplienkových detí odpozorovali, že keď nosia svoje nahé bábätko na svojom tele, nepomočí ich. Podobne ako niektoré cicavce nosia svojich potomkov na svojom tele, tiež nie sú od moču a stolice. Mláďatá inštinktívne vedia, kedy musia vykonať potrebu, ale tiež vedia, že sa vykonáva mimo svojej matky. Takéto nehody sa môžu stať, no v drvivej väčšine sa stávajú deťom, ktoré sú klasicky plienkované.

Čo na to pediatri
Asi každá mamina niekedy čítala či počula, že dieťa neovláda vlastné zvierače a klasický nočníkový tréning treba začať najskôr až v 18 či 24 mesiacoch života dieťaťa. To však nie je pravda. Keby tomu tak bolo, dieťa by kakalo a cikalo kontinuálne, čiže moč a stolica by z nich išla nepretržite ako sa trávi potrava, a nie v dávkach. Už aj malé dieťa je schopné v určitej naučenej polohe zmobilizovať svoje svalstvo a vypustiť obsah čriev a močového mechúra. Pediatri a psychológovia tvrdia, že skorý nočníkový tréning môže byť škodlivý. Avšak v tom je ten podstatný rozdiel. Bezplienková komunikačná metóda nie je o tréningu či drezúre  vykonávania potreby dieťaťa na nočník, ale je o komunikácii či dialógu. Nežiadame dieťa, aby čokoľvek zadržiavalo či vykonávalo nasilu, ale počúvame jeho potreby a umožňujeme mu ich vykonať jeho veku primeraným spôsobom. Pediatri a ortopédi argumentujú aj tým, že dieťa by sa nemalo posadzovať na nočník dovtedy, kým samo nesedí. Pri bezplienkovej komunikačnej metóde sa klasický nočník používať nemusí. Maminky a ich deti si vystačia s nejakou vhodnou nádobou, či už to je nejaký lavórik, miska, prípadne umývadlo, špeciálny čínsky nočníček. Žiadna mamina nechce zbytočne predbiehať fyzický vývoj malého telíčka a zbytočne zaťažovať malú krehkú chrbticu sedením. Veď v podstate to ani nie je možné. Maminy tých najmenších chytia do polohy klbka nad nádobku a chrbátikom a hlavičkou si ich oprú o svoje brucho. Postupom času, ako deti silnejú a vyvíjajú sa, môžu prejsť aj na iné pohodlné metódy, neskôr na klasické sedenie na nočníku.

Úplne bez plienok?
No dá sa aj tak. Ale odhodlané maminky sa musia vyzbrojiť predovšetkým nekonečnou trpezlivosťou! Väčšina mamín, ktoré bezplienkovú komunikačnú metódu praktizujú, používajú klasické bavlnené plienky. Presne také, do akých balili ešte naše mamy aj nás. Sú šikovné na manipuláciu, predovšetkým na rýchle vyzliekanie dieťatka, sú lacné, jednoducho prateľné a nevyžadujú extra náročnú manipuláciu ani starostlivosť. Iné mamy používajú modernejšie plienkové systémy s celým radom veľkostí či vrchných nohavičiek. No sú aj také, ktoré túto metódu kombinujú aj s obyčajnými plienkami jednorazovkami. Plienka však slúži viac menej iba ako poistka proti nehode. Každá mamina už sama príde na systém, ako najrýchlejšie dieťatko povyzliekať či poobliekať, aké veci na oblečenie sú najvhodnejšie, vytvoria či kúpia si rôzne zlepšováky v podobe nohavičiek s dierou v rozkroku či návlekov na nožičky pre dieťatko. Fantázii sa medze nekladú.

Žijú aj medzi nami
Táto metóda základnej hygieny malých detičiek k nám prišla zo západu, no už aj u nás ju niektoré maminky praktizujú. Pred pár rokmi ich bolo ako šafranu, no dnes v čase internetu a mobilnej komunikácie už nie je problém vyhľadať a stretávať sa s podobne cítiacimi ľuďmi. Prostredníctvom internetu, diskusných fór a osobných stretnutí si predávajú informácie, vymieňajú skúsenosti, podporujú sa, povzbudzujú v prípadných neúspechoch a utvrdzujú sa, že pre svoje dieťatko robia to najlepšie, čo vedia. Jednoducho to tak cítia, nikto ich k tomu nenúti. Najväčšou odmenou za túto, v dnešnej dobe nezvyčajnú, voľbu, je ich šťastné, usmievavé a zdravé dieťatko, ktorému aj vďaka tejto komunikácii rozumejú oveľa viac.

Prečo začať s bezplienkovou metódou
Prečo nie?! Veď každá maminka chce pre svoje dieťa to najlepšie. Každá sa snaží reagovať na potreby svojho dieťatka. Tíšime ho, keď je hladné, oblečieme ho, keď mu je zima, ponosíme ho a pritúlime, keď mu je smutno. Tak prečo by sme mali ignorovať to, že keď chce naše dieťatko očividne kakať, tak mu to neumožníme?! Všetci dobre vieme, že v leže je to nepohodlné a ide to ťažšie. Spomeňme si napríklad na to, že pri pôrode sme si želali, aby sme nemuseli tlačiť „do kopca“. Alebo nebodaj aj vtedy, keď je niekto pripútaný na lôžku a jednoducho musí veľkú potrebu vykonávať poležiačky na posteli. Okrem toho, všetci dobre vieme, že najlepšia a najpríjemnejšia plienka je suchá plienka. Detská pokožka nemusí byť v kontakte s močom a stolicou. Zbytočne tak nedráždi jemnú detskú pokožku a nespôsobuje kožné problémy. Tiež sa eliminujú problémy s prípadným zanesením stolice do močových ciest a spôsobením infekcie. A v neposlednom rade je takýto spôsob udržiavania istoty detí ekologický a ekonomický. Plienky predstavujú záťaž pre životné prostredie a, samozrejme, aj pre naše peňaženky. O tom sa nemusíme veľa rozpisovať.

Niečo na záver
Rento článok nechcel byť útokom na tie mamičky, ktoré používajú iba jednorazové plienky. Chcel iba ukázať, že k ich používaniu existuje aj alternatíva. Kto to chce vyskúšať, tomu prajeme veľa trpezlivosti a optimizmu. Ten, kto ich má menej, skúšať nemusí. Vyhne sa podráždeným nervom a pocitu, že niečo nezvláda. Aj to je predsa plus.

This entry was posted in Nezaradené. Bookmark the permalink.

Comments are closed.