Je naše dieťa pripravené do školy?

To, či naše dieťa je alebo nie je pripravené

zvládnuť nástup do prvého ročníka základnej
školy, nám pomôže vyriešiť vyšetrenie školskej zrelosti u odborníka. Na posudzovanie školskej zrelosti sme sa spýtali Mgr. Janky Lesajovej z Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie z Trenčína.

Čo sa deje s dieťaťom, ak začne v škôlke zaostávať?
Ak učiteľka v MŠ alebo rodič zistí alebo má podozrenie, že dieťa v niektorej oblasti zaostáva za svojimi rovesníkmi, existuje možnosť posúdenia úrovne jeho vývinu detským psychológom. Poradňu navštevujú aj deti troj či štvorročné, teda nielen predškoláci a školáci. Pokiaľ dieťa zaostáva v rečovom vývine, spolupracujeme s logopédmi. Niektoré ťažkosti sa riešia spoločne s neurológom či iným odborníkom. Rodič dostane informáciu, v ktorých oblastiach dieťa zaostáva, v ktorých dosahuje primeranú úroveň, kde prípadne vyniká. Tiež dostane odporúčania, ako vývin dieťaťa stimulovať, čo zlepšiť, čoho sa vyvarovať… Často ide o deti, ktorých vývin nie je oneskorený, len nerovnomerný. To znamená, že nedozrievajú vo všetkých oblastiach rovnako rýchlo.

Koľko je detí s odloženou školskou dochádzkou?
Štatisticky sa počet detí s odloženou školskou dochádzkou už dlhšiu dobu drží okolo ôsmich percent. Samozrejme, sú kraje a okresy, kde je to menej, inde viac. Veľa závisí aj od ekonomických a sociálnych pomerov rodín, kde tieto deti vyrastajú. Mnohé deti však nastúpia aj do tzv. nultého ročníku, kedy vlastne už začínajú plniť povinnú školskú dochádzku.

Ako sa zisťuje spôsobilosť na nástup do školy? Testy, pozorovanie… Kritériá?
Dieťa, ktoré príde do poradne absolvuje vyšetrenie školskej zrelosti. To sa robí spravidla bez prítomnosti rodiča, aby sme si vedeli spraviť obraz nielen o rozumovej, ale aj sociálnej a emocionálnej zrelosti dieťaťa. Od rodičov, samozrejme, dopredu získame anamnestické údaje o dieťati, o jeho ranom vývine, zdravotnom stave, správaní, záľubách, správaní sa v kolektíve detí. Zaujíma nás aj to, či a ako dlho dieťa navštevovalo škôlku, rodinné pomery, či má súrodencov, aké má vzťahy s členmi rodiny. Riešime aj prípadné rodinné problémy a ich vplyv na vývin a správanie dieťaťa a tak ďalej.

Ako prebieha samotné vyšetrenie?
Pri samotnom vyšetrení, okrem správania sa dieťa, jeho sociálnej a emocionálnej zrelosti, sledujeme aj úroveň rečového vývinu, výslovnosť, úroveň porozumenia, rozsah slovnej zásoby, gramatickú stránku reči. Ďalej vzhľadom k fyzickému veku dieťaťa porovnávame úroveň zrakového vnímania a rozlišovania, napríklad postihovanie podobných či zrkadlovo obrátených tvarov a písmen, podobností a rozdielov, detailov a podobne. Tiež nás zaujíma sluchové rozlišovanie, úroveň matematických predstáv, kategorizácia myslenia, napríklad tvorenie pojmov, zovšeobecňovanie. Zisťujeme aj úroveň jemnej motoriky, grafomotoriky a vizuomotorickej koordinácie, ako je kreslenie, obkresľovanie, súhra pohybov ruky a oka, úchop a tak ďalej. V prípade potreby vyšetrujeme lateralitu, čiže dominanciu ruky, oka. Na vyšetrenie používame niekoľko testov školskej zrelosti mapujúcich jednotlivé oblasti, dôležitý je samozrejme aj rozhovor s dieťaťom a pozorovanie dieťaťa pri práci, kde sledujeme jeho samostatnosť, spoluprácu, výdrž, koncentráciu a rozsah pozornosti, porozumenie, pracovnú zrelosť, emocionálne prežívanie a pod. Podľa potreby realizujeme aj vyšetrenie intelektových schopností.

Netrpí dieťa, ak nejde spolu so svojimi spolužiakmi zo škôlky do školy?
Určite je to individuálne, nedá sa paušálne povedať, či trpí alebo netrpí. Záleží od dieťaťa. Každopádne si však myslím, že oveľa dôležitejšie, ako ísť do školy so svojím kamarátom, je ísť do školy zrelý a pripravený. Nároky, ktoré na dieťa kladie škola sú relatívne vysoké, a ak dieťa nespĺňa predpoklady na zaškolenie a nie je dostatočne zrelé či spôsobilé, bude nadmerne zaťažované a jeho prípadné neúspechy môžu negatívne ovplyvniť priebeh celej ďalšej školskej dochádzky i jeho osobnostný vývin. A tu nepomôže ani najlepší kamarát. Veľkú úlohu zohrávajú rodičia, ktorí sú pre dieťa v tomto období stále najdôležitejšími vzťahovými osobami napriek tomu, že kamaráti majú preň tiež veľký význam a nezastupiteľné miesto. Ak to rodičia dieťaťu primerane vysvetlia a nerobia z toho, že do školy pôjde o rok neskôr, žiadnu drámu ani tragédiu, dieťa je schopné prijať to. Vhodné je poukázať na výhody toho, že pobudne dlhšie v škôlke – môže sa ešte hrať, môže mať viac času na svoje záľuby, zlepší sa v niektorých oblastiach a v škole sa bude učiť ľahšie a rýchlejšie. Naviac, dieťa, ktoré bude mať odklad, pravdepodobne nebude samo a jediné, čo pôjde o rok neskôr do školy. Určite mu niekto zo známych kamarátov v skupine zostane. Okrem toho sa s kamarátmi, ktorí pôjdu do školy, môže stretávať aj mimo škôlky. Môžu sa naďalej kamarátiť a navštevovať.

Ako sa teda vyhnúť sklamaniu dieťaťa z odkladu?
Určite nie je správne, ak škôlkara – predškoláka – všetci od septembra pripravujú na to, že do školy určite pôjde, pod stromčekom ho čaká peračník a možno aj školská taška, a nakoniec sa dozvie, že do žiadnej školy nejde. To je pre dieťa veľké skladanie. Odklad môže potom vnímať ako svoj neúspech, zlyhanie, hanbu…

Kto odporučí dieťa do poradne? Pedagóg, rodič alebo niekto iný?
Do poradne deti spravidla chodia na odporúčanie pedagóga ZŠ. Napríklad, ak sa dieťa javí nezrelé pri zápise. Poradňu sa však častokrát rozhodnú navštíviť aj samotní rodičia, buď z vlastnej iniciatívy alebo na podnet a odporúčanie pedagógov v škôlke, či všeobecného lekára. Vyšetrenie sa však vždy realizuje za súhlasu zákonného zástupcu, teda spravidla rodiča, aj keď je odporučené napríklad zo strany školy.

Zhrňme si také základné kritériá, čo by mal všetko zrelý predškolák ovládať…
Dieťa by určite malo vedieť ako sa volá, kde býva, koľko má rokov, malo by ovládať názvy častí tela, základné farby, často pozná aj dni v týždni, ročné obdobia, mechanicky ovláda číselný rad do 10, ovláda pojmy viac-menej, väčší-menší, bližšie-ďalej, vpredu-vzadu, hore-dole, neskôr aj vľavo–vpravo. Dokáže spočítať niekoľko málo predmetov, pozná názvy základných geometrických tvarov – trojuholník, štvorec, kruh. Vie ich nakresliť, môže, ale aj nemusí, poznať niektoré písmenká. Možno sa vie aj podpísať. Nakreslí postavu človeka, určí prvú a poslednú hlásku v slove, rozdelí slovo po slabikách, vyjadruje sa relatívne čisto, dokáže vyjadriť svoje potreby a myšlienky, dokáže si zapamätať básničku, vydrží sa sústrediť 10-15 minút…

Čo si môžu už aj rodičia všimnúť, odkedy treba dieťa „pozorovať“, že niečo nebude v poriadku?
V zásade si môžu rodičia, ale aj učiteľky v MŠ všimnúť nedostatky v niektorých z vyššie uvedených oblastí. Ak napríklad zaostáva za rovesníkmi v rozumovom vývine, motorike, reči, ak je emocionálne labilnejšie, nepozorné, vzhľadom k veku príliš hravé…  Ak sú ťažkosti výraznejšie, rodičia vyhľadajú pomoc skôr. Častokrát však prichádzajú až v období zápisu do základnej školy.

Dá sa prípadný deficit prístupom pedagóga a rodičov zvládnuť ešte v riadnom čase alebo to radšej nesiliť a nechať dieťa prirodzene dozrieť?
Niektoré deficity sa môžu „doriešiť“ prirodzeným zrením aj v priebehu niekoľkých mesiacov, preto v ojedinelých prípadoch, kedy je odklad nástupu školskej dochádzky otázny a nedostatky nie sú výrazné, je možné vyšetriť dieťa s niekoľkomesačným odstupom, napríklad ešte v lete pred nástupom do školy. Určite by ale nemalo ísť o žiadny dril dieťaťa. Stimulovať tie oblasti vývinu, v ktorých dieťa nedosahuje potrebnú úroveň je potrebné. Spôsobilosť na školu však nie je len otázkou a mierou cviku, ale aj zrenia.

S takýmito deťmi sa pracuje zvlášť individuálne alebo sú normálne v škôlke medzi ostatnými deťmi?
Výstupom vyšetrenia školskej zrelosti je zo strany poradne nielen odporúčanie k zaškoleniu dieťaťa alebo k odkladu školskej dochádzky. Je to aj súbor odporúčaní, ktoré sa týkajú stimulácie tých oblastí vývinu dieťaťa, v ktorých sme zistili nedostatky. Na základe týchto odporúčaní môžu postupovať pedagógovia v škôlke a, samozrejme, aj rodičia. Mnohé poradne ponúkajú pre deti s odloženou školskou dochádzkou aj rôzne stimulačné programy, kde sa s dieťaťom pracuje individuálne. Tieto programy vychádzajú priamo z potrieb dieťaťa, ale aj možností a schopností. V prípade rečových porúch je určite potrebná aj logopedická starostlivosť.

Čo ak by rodič nesúhlasil s odkladom? Čo sa deje s dieťaťom?
Dieťa nastúpi do školy. Rodič musí s odkladom, tak ako so všetkým, súhlasiť. Poradňa vydáva len odporúčanie. Ak budú nedostatky so zvládaním učiva prvého ročníka výrazné, je možné zvážiť tzv. dodatočný odklad školskej dochádzky. To je možné uskutočniť do konca prvého polroka 1. ročníka. Dieťa sa potom vracia späť do škôlky. Avšak táto možnosť je krajným riešením a je to vždy ťažké rozhodovanie pre všetky zainteresované strany.

Zhovárala sa a za rozhovor ďakuje Adriana Demjanovičová

This entry was posted in Nezaradené. Bookmark the permalink.

Comments are closed.