Internet môj každodenný, Adriana Demjanovičová

Každá mamina chce pre svoje dieťa to najlepšie, veď to je hádam normálne. A tak hľadá, zháňa, pátra po informáciách všade možne, pýta sa mamy, sestier, kolegýň v práci, či kamarátok. Viac hláv, viac rozumu.

Aj ja som zháňala. Veď keď som sa dozvedela, že vo mne rastie nový život, chcela som vedieť všetko o tom, čo sa so mnou a tým malým človiečikom vo mne, deje. Avšak okolie na moje večné otázky a pochybnosti nestačilo. Odbery krvi, hodnoty všelijakých látok v nej, rôzne parametre, ultrazvuk… mala som z toho všetkého hlavu veľkú ako melón! Veď to poznáte. Niekedy moja ženská lekárka nevedela (alebo nechcela?) na moje večné otázky odpovedať. A zrazu som mala podstúpiť amniocentézu! Čo to je?! Na čo je to dobré?! Neublíži nám to? Čo tým zistia? Poznáte to, otázky a neistota nemali konca kraja…

A potom som si spomenula! Ten zázrak, ktorý odpovie na všetky moje otázky zvaný internet! Zrazu sa mi zdalo byť všetko jednoduchšie, ľahšie som pochopila mnohé súvislosti. Zistila som, že nie som s takýmito pocitmi na svete sama. Do odchodu na materskú dovolenku som na stránkach venovaných materstvu, rodičovstvu, zdraviu a deťom strávila v práci každú voľnú minútu. Spoza môjho pracovného stola som sa v pohode zorientovala v mnohých otázkach ohľadom tehotenstva, pôrodu, šestonedelia či starostlivosti o bábätko. Už som vedela, čo ma čaká a neminie. Teda, aspoň teoreticky. Časom som si však obľúbila najmä jeden portál venovaný rodine a ostala som mu verná doteraz.

Keď sa však náš chlapček vypýtal na svet, zrazu som nevedela, kde mi hlava stojí. Starostlivosť o malého človiečika zaberie neuveriteľne veľa času. A tak som si na istý čas na internet ani nespomenula. Presťahovali sme sa do úplne cudzieho mesta, kde som nepoznala ani živú dušu. Náš stále pracujúci tato si na nás nemohol urobiť toľko času, koľko by sme potrebovali a tak sme „bojovali“ najmä sami dvaja. Keď sme si však našli aký taký režim dňa a drobec vyrástol aj z dojčenských kolík, zapadli sme do akéhosi šedivého stereotypu. Zo začiatku sa to dalo, ale neskôr mi začali chýbať aj priatelia, rodina, spoločnosť či len tak niekto na pokec. Zase som si spomenula na môj starý dobrý známy internet. Opäť som tam našla maminy s rovnakými starosťami aj radosťami, akými sme prechádzali práve aj my. Bolesti bruška, nepokojné noci, rast zúbkov, prvé krôčky, chorôbky, receptíky…priateľstvá. Naozaj, cez internet som si našla niekoľko skvelých priateliek. Avšak nielen takých virtuálnych, ale aj ozajstných. V jednej z diskusií spomínaného portálu si mamičky z nášho mesta vymieňali skúsenosti, či len tak si klebetili. A čuduj sa svete, tiež boli takmer všetky prisťahované z cudzieho mesta, podobne ako ja. Časom sme sa začali stretávať, chodiť na prechádzky, na výlety a do nášho materského centra. Niektoré z nich dokonca bývali len za na skok cez ulicu od nás. Minulé leto, ktoré sme s našimi drobcami prežili, bolo veľmi krásne. Naše deťúrence, ktoré sú približne v rovnakom veku, zažívali svoje prvé spoločenské kontakty. I keď časom už išli niektoré z nás späť do práce a času na spoločné akcie už nie je toľko, vždy sa radi stretneme. Napriek tomu, že sa teraz stretávame pomenej, nikdy nezabudneme dať o sebe vedieť, tiež prostredníctvom netu. Niekedy, keď si tak spomeniem, ako sme pred rokom blúdili po chodníkoch nášho sídliska a zháňali nejakú dobrú dušu na kus slova, zdá sa mi to až neuveriteľné. Pred tým rokom to bolo niekedy naozaj zúfalé! A teraz? Niekedy sa mi zdá, že dokonca nestíhame s mojím drobčekom obehnúť všetky naplánované akcie.

Internetu vďačím naozaj za veľa. Dovolím si tvrdiť, že pre ženy na materskej dovolenke je doslova požehnaním. Veď určite to každá veľmi dobre pozná. Potrebujeme nakúpiť, zaplatiť nejaké šeky, vybaviť na úradoch nejaké záležitosti… A všade samé schody, čiže dostať sa niekde s kočíkom je dosť veľký problém! Ešteže máme ten internet. Na rôznych e-shopoch si nakúpim nejaké tie darčeky, prostredníctvom internet bankingu poplatím účty, zarezervujem rodinnú dovolenku a zároveň ju tiež zaplatím, dám vyrobiť nejaké fotky, pošlem virtuálne blahoželania k sviatkom, prečítam si noviny či dokonca nejaký román na pokračovanie, nájdem recept na nedeľný obed, predám nejaké veci, čo už nebudeme pre naše dieťa potrebovať… A to všetko stíham za pár minút, napríklad vtedy, keď náš poklad pekne spinká v postieľke vedľa mňa. No nie je to úžasné? Len škoda, že pre chlieb a maslo musíme zájsť aj v tom najväčšom nečase do obchodu sami. Vďaka internetu mi zostane kopec času na dôležitejšie veci, napríklad pre moju peknú rodinku.

Naše bábo vyrástlo a začína splietať prvé slovíčka. Každým dňom je samostatnejší, no nie ešte natoľko, že by mohol ísť do škôlky. Aj mne zostáva trošku viac času pre seba a snažím sa ho využiť najlepšie ako viem. Začínam pomaličky pracovať. Tiež vďaka internetu. Píšem články do rôznych časopisov, s mojím zamestnávateľom som dokonca napísala jednu knihu, tiež sa dosť angažujem v našom materskom centre. Väčšinou komunikujeme prostredníctvom mailu, aj urobenú prácu vždy posielam mailom. Dobrovoľne a z vlastnej iniciatívy na sebe testujem teleworking. A zatiaľ sa mi to páči. Podľa mňa je to ideálna forma zamestnávania matiek s malými deťmi. Aj keď mojou prácou zatiaľ nezbohatnem, niečo predsa len získam. Po skončení materskej dovolenky mi nebude v životopise „svietiť“ niekoľkoročná diera „ničnerobenia“.
Internet je pre ženy na materskej dovolenke, podľa mňa, priam nevyhnutnosť. Ruka v ruke s materskými centrami poskytujú dnešnej modernej matke priestor pre komunikáciu, sebarealizáciu a spoločenské kontakty. Teší ma, že aj spoločnosť T-Com vychádza v tomto smere nám maminám na materskej dovolenke v ústrety. Vďaka nej viac ako štyridsať materských centier po celom Slovensku získalo pripojenie na internet na dva roky úplne zadarmo. Viem, že nie všetky maminy využívajú internet na to, aby si uľahčili svoj život. Ale možno po prečítaní týchto riadkov to skúsia. Maminy, nebojte sa internetu! Veď keď dnes máme tú možnosť, prečo ju nevyužiť?!

Aj keď nemáte net doma, vo vašom materskom centre je tam iba pre vás a úplne zadarmo.

This entry was posted in Nezaradené. Bookmark the permalink.

Comments are closed.