Dajme si pohár mlieka „na zdravie“

Silnou osvetou sa mlieko niekoľko desaťročí doslova glorifikovalo

na niečo, bez čoho by ľudstvo len sotva prežilo. Mlieko je základ zdravej stravy, mnohé školy a škôlky sa hrdia prepracovaným mliečnym programom, producenti mlieka dostávajú od štátu nemalé dotácie, reklamy v masových médiách nás nabádajú, aby sme „objavili mlieko“, divadielka pre deti tiež malým hlávkam predstavujú mlieko ako niečo naj na svete. Mliečne automaty, mliečne desiate, čokolády pre deti, v ktorých sa nachádza až pohár mlieka… Mlieko je doslova všade, dokonca má aj svoj medzinárodný deň (22. máj)!

Čo je mlieko
Mlieko, kto by ho nepoznal. Prvá a základná potrava každého cicavca, čiže aj človeka. Jeho jedinečné zloženie predstavuje ideálnu potravu pre čerstvo narodeného jedinca, zabezpečuje prežitie a rast v prvých dňoch, týždňoch, mesiacoch, rokoch… Ale nie počas celého života. Človek je jediný tvor na zemeguli, ktorý pije mlieko po celý svoj život a navyše mlieko iného živočíšneho druhu. Zloženie mlieka každého živočícha na svete je presne prispôsobené potrebám svojich mláďat. Keď pominie obdobie úplnej odkázanosti mláďaťa na matku, začína požívať aj inú potravu a mlieko prestáva byť hlavným zdrojom výživy, časom ho prestáva konzumovať úplne. Za normálnych okolností nie je možné, aby matka akéhokoľvek živočíšneho druhu produkovala mlieko po celý život.

Z čoho sa skladá mlieko
Mlieko je tekuté, čiže najväčšiu časť tvorí voda. Okrem vody sa v mlieku nachádzajú aj iné charakteristické zložky, ktoré robia mlieko mliekom. Veľký podiel tvorí mliečny tuk, sú to prevažne nasýtené mastné kyseliny. Mliečna bielkovina kazeín je v kravskom mlieku dominantnou. V kravskom mlieku sa ho nachádza až o 30% viac ako v materskom a väčšina detí ho vôbec nevie stráviť.  Laktóza slúži ako zdroj pre baktérie mliečneho kvasenia, býva tiež hlavným dôvodom alergie na mlieko, čiže laktózovej intolerancie. Prekvasením sa transformuje na kyselinu mliečnu, ktorá priaznivo ovplyvňuje trávenie, pozitívne ovplyvňuje črevnú mikroflóru a zabraňuje hnilobným procesom v tráviacom trakte. Laktóza sa skladá z glukózy a galaktózy. Galaktóza je veľmi dôležitou zložkou pri formovaní nervových tkanív malých detí, no na druhej strane sa považuje za rizikový faktor pri vzniku rakoviny vaječníkov, sivého zákalu a neplodnosti. Mlieko tiež obsahuje určité vitamíny a minerály. Najmä ich obsahom argumentujú zástancovia konzumácie mlieka. Avšak v prírode sa nachádza množstvo iných zdrojov vitamínov a minerálov, ktoré sú oveľa bohatšie a zdravšie. Navyše dôležitejším faktorom, ako je množstvo toho ktorého vitamínu či minerálu v potrave, je vstrebateľnosť a využiteľnosť naším organizmom.
Okrem týchto základných zložiek obsahuje klasické „krabicové“ alebo iné bežne dostupné mlieko aj také veci, ako sú baktérie, vírusy, kvasinky, plesne, hormóny, antibiotiká, pesticídy, organické zlúčeniny, ťažké kovy…

Materské mlieko vs. kravské mlieko
O tom, že materské mlieko (humánne mlieko pre ľudské bábätká) je jedinečné, sa toho už popísalo veľa. Zrejme však nie dosť na to, aby sa nemuselo ešte viac. Stále sa stretávame s tým, že dojčenie detí nie samozrejmosťou, bohužiaľ. Materské mlieko je prispôsobené potrebám ľudského mláďaťa. Obsahom bielkovín je napr. trikrát chudobnejšie ako kravské mlieko. Hlavnou bielkovinou materského mlieka je laktalbumín, je to ľahko stráviteľná  bielkovina, ktorá sa v kravskom mlieku sa nevyskytuje v dostatočnom množstve. Takisto pomer minerálov je odlišný. Kravské mlieko obsahuje asi štyrikrát viac minerálov ako materské mlieko. Nezrelé detské obličky totiž nedokážu taký objem minerálov spracovať a môže ich zaťažovať. Pomer medzi vápnikom a fosforom je v materskom mlieku ideálny pre ľudské mláďa. Vápniku obsahuje síce menej, ale jeho vstrebateľnosť a využiteľnosť je oveľa vyššia. Rovnako je to aj s fosforom či železom. Kravské mlieko na rozdiel od materského obsahuje množstvo aminokyselín, ktoré detský organizmus nespracuje a môžu dokonca pôsobiť toxicky.
Materské mlieko obsahuje asi šesťkrát viac vitamínu C a štyrikrát viac nenasýtených mastných kyselín, ktoré majú výrazný vplyv na dozrievanie nervového a imunitného systému dieťaťa.
Ako sme už spomenuli, kravské mlieko je ideálna potrava pre teliatka, materské mlieko pre bábätká. Len na porovnanie, teliatko zdvojnásobí svoju hmotnosť pri narodení za asi 6 týždňov, kým ľudské bábätko ju zdvojnásobí asi za pol roka.

Kravské mlieko a malé deti
Určite sa mnohé mamy stretli s rozporuplnými názormi na zavádzanie kravského mlieka do stravy malých detí. „Stará škola“ lekárov, mamy aj babky odporúčali kravské mlieko čo najskôr. Mnoho detí však malo problémy s jeho trávením a neprospievali. Mnohoročné výskumy potvrdili, že predčasné zaradenie neupraveného kravského mlieka do stravy malých detí môže spôsobiť vznik cukrovky nielen v detskom veku, no môže sa prejaviť aj neskôr v dospelosti. Nebezpečným je aj problém s mikroskopickým krvácaním do tráviaceho traktu, čo spôsobuje chudokrvnosť a neprospievanie dieťaťa. Lekári dnes už neodporúčajú zaraďovať kravské mlieko do stravy malých detí pred ukončeným prvým rokom života. Avšak aj neskôr, keď sa mlieko a mliečne produkty stanú dominantnou zložkou v strave dieťaťa môže vzniknúť chudokrvnosť dôsledkom nedostatočného príjmu železa, na ktoré je mlieko chudobné. Kravské mlieko taktiež veľmi často spôsobuje brušné koliky (až každé piate dieťa). Brušnou kolikou sú ohrozené dokonca aj dojčené deti, matky ktorých nadmerne konzumujú kravské mlieko.

Ako sa „vyrába“ mlieko
Žiaden živočích nie je prispôsobený na to, aby produkoval mlieko po celý svoj život. Mlieko, ktoré pijeme a jeme v podobe výrobkov z neho, sa „vyrába“ umelo na farmách a vo veľkochovoch. Aj krava produkuje mlieko len v období po narodení teliatka. Vo veľkovýrobe mlieka kravy umelo oplodňujú, teliatka odstavujú a laktáciu udržiavajú tiež umelo rastovými hormónmi, ktoré majú za úlohu zvyšovať produkciu mlieka. Z nadprodukcie kravám hrozí mastitída, ktorá sa taktiež ako u ľudskej matky lieči antibiotikami. Tie sa taktiež uvoľňujú do mlieka. Kedysi priemerná krava vyprodukovala cca 900 litrov mlieka, dnes je to až 22 000 litrov mlieka ročne na kravu! Dnešné kravy sú doslova „mliekostroje“ filtrujúce množstvo umelých výživových doplnkov, liekov, hormónov a iných nie zrovna zdravých zložiek. Mlieko sa ďalej spracováva pasterizáciou a homogenizáciou, čo je taktiež umelý a neprirodzený zásah. Produkcia mlieka podlieha prísnej kontrole, ale načo konzumovať takýto umelý produkt, ktorý nie je pre náš život potrebný, ba naopak v mnohých prípadoch škodlivý?

Prečo nepiť mlieko v dospelosti
Niekto nazval našu spoločnosť aj spoločnosťou „mliekofilov“. Mlieko dávame doslova všade. Od narodenia sa s ním stretávajú bábätká (čo je vlastne jediné opodstatnené obdobie závislosti na mlieku), v škôlkach, v školách, mamky ho pridávajú do varenia aj do pečenia. Pijeme kávu aj čaj s mliekom, starí ľudia ho pijú „na kosti“, jeme aj mlieko transformované do nespočetného množstva výrobkov – syry, jogurty a ostatné kyslomliečne produkty, tvaroh, maslo, smotana, bryndza… skryté mlieko sa nachádza v pečive, čokoláde, polievkach a omáčkach. Mlieko je doslova všade.
Už dlhší čas vystupujú do popredia ochorenia, ktoré sú spôsobené práve konzumáciou mlieka a mliečnych výrobkov. Jednou z najčastejších je alergia na laktózu, tzv. laktózová intolerancia, inak povedané aj neznášanlivosť mliečneho cukru, laktózy. Jediné mliečne produkty, ktoré sú o laktózu ochudobnené, sú kyslomliečne produkty so živými probiotickými baktériami. Avšak aj ich množstvo a kvalita je v našich podmienkach otázna. Probiotické baktérie sú háklivé na zaobchádzanie a ich množstvo sa každým dňom znižuje a znehodnocujú sa. Napr. aj v probio jogurtoch je pri niekoľkotýždňovej dobe trvanlivosti veľmi otázne. Laktózovou intoleranciou trpí vo svete asi 75% celosvetovej populácie, u nás je to okolo 15% (údaj z AKV – Ambulancie klinickej výživy). Ľudská črevná sliznica neobsahuje v dostatočnom množstve enzým laktázu, ktorý pomáha tráviť laktózu. Laktózová intolerancia sa u ľudí prejavuje hnačkami, alergickými prejavmi ako sú kožné vyrážky, akné, alergická nádcha, astma, osteoporóza, rakovina hrubého čreva, prostaty, prsníka, vaječníkov… nadmerné pitie mlieka je rizikovým faktorom aj pri vzniku nadváhy, obezity a kardiovaskulárnych ochorení. Konzumácia mlieka taktiež nepriaznivo vplýva na vznik chronickej zápchy u detí. Mlieko nepriaznivo ovplyvňuje aj zahlienenie organizmu, preto sa pri ochoreniach dýchacieho traktu odporúča mlieko a mliečne výrobky vysadiť úplne.

Čím „nahradiť“ mlieko
Položme si otázku – kde získavajú všetky živočíchy všetky potrebné zložky na existenciu a správnu výživu tak, že si ju nepotrebujú obohacovať o živiny získané z mlieka iného živočícha? V prírode. A tam ich môžeme získať aj my. Mnohé druhy zeleniny alebo ovocia obsahujú oveľa viac vitamínov a minerálov ako mlieko a ich využiteľnosť a vstrebateľnosť je oveľa lepšia. Nemajú také negatívne vedľajšie účinky ako mlieko, netreba ich umelo dopovať hormónmi, antibiotikami, násilne oplodňovať a vyrábať z nich továrne na nejaký ich produkt.

Porovnanie materského a kravského mlieka
Hodnota pre 100g     Materské mlieko     Kravské mlieko
Cukor(laktóza) g     7,20     4,70
Bielkoviny g     1,30     3,30
Tuky g     4,10     3,80
Vápnik(Ca) mg     34     120
Magnézium(Mg) mg     3     12
Sodík(Na) mg     14     50
Kálium(K) mg     58     150
Železo(Fe) mg     0,07     0,05
Zinok(Zn) mg     0,28     0,35
Fosfor(P) mg     14     95
Chlór(Cl) mg     42     95

Druh mlieka      Voda       Bielkovina      Tuk          Mliečny cukor            Minerálne látky
kravské mlieko  87,4         3,2                   3,7                4,7                           0,8
ženské mlieko    87,6         1,2                  4,1                 6,9                           0,2

Potraviny s vysokým obsahom vápnika
Obsah vápnika vo vybraných potravinách (mg/100 g potraviny)
•    kravské mlieko 120
•    ovčie mlieko 190
•    kozie mlieko 142
•    jogurt 150
•    eidamská tehla 950
•    topený syr 550
•    tvaroh 60
•    slepačie vajce 54
•    ľanové semená 195
•    slnečnicové semená 70
•    sója 256
•    tofu 128
•    fazuľa 113
•    lieskové orechy 181
•    vlašské orechy 96
•    mak 1357
•    brokolica 105
•    pažítka 218
Obsah laktózy v mliečnych výrobkoch (v mg/100 g potraviny)
•    jogurt 10,0
•    cmar 5,2
•    mlieko 4,8
•    smotana 4,5
•    šľahačka 3,2
•    tvaroh 2,6
•    ementál 2,3
•    eidam 1,9
•    kyslé mlieko 1,9
•    kefír 1,3
•    topený syr 1,0
•    maslo 0,6

Základné zloženie 1 litra kravského mlieka je nasledovné

1. voda    860 – 880 g
2. látky nachádzajúce sa v emulzii mlieka
– mliečny tuk ako zmes triglyceridov
– fosfatidy
– steríny
– glyceridy
– vitamíny rozpustné v tukoch
– vitamín A
– provitamín A (karotén)
– vitamín D
– vitamín E    
30 – 45 g
0,3 g
0,1 g
0,15 – 0,22 g

0,1 – 0,5 mg
0,1 – 0,6 mg
0,4 µg
1,0 mg
3. látky nachádzajúce sa v koloidnom stave
– kazeín
– α-kazeín
– β-kazeín
– κ-kazeín
– albumíny
– globulíny
– enzýmy    
28 – 32 g
10,3 g
9,1 g
3,9 g
5,2 g
0,8 g

4. látky v pravom roztoku
– laktóza a ďalšie cukry
– katióny
– vápnik
– horčík, sodík, draslík
– anióny–fosforečnany, fosfáty, citrany, chloridy…
– vitamíny rozpustné vo vode
– vitamín B1
– vitamín B2
– vitamín B12
– vitamín B6
– vitamín C
– nebielkovinové dusíkaté látky
– plyny    
47 – 48 g

1,25 g
2,1 g
5,3 g

0,4 mg
1,3 mg
Zdroj: http://www.mlieko.sk/zlozenie_m.php

This entry was posted in Nezaradené. Bookmark the permalink.

Comments are closed.