„Do materského centra si chodím realizovať sny“, interview, Adriana Demjanovičová

Evka Hubinská je prototypom „emcéčkovej mamy. Stála pri zrode jedného z najstarších centier na Slovensku, MC Srdiečko v Trenčíne. Je mamou šesťročného Matúška a trojročného Bruna na plný úväzok. V týchto dňoch jej končí šesť a polročné obdobie „dovolenkovania“ a začína sa obzerať po nejakej pracovnej príležitosti, aby sa mohla posunúť zase ďalej…

Ako dlho sa už pohybuješ v prostredí MC?
Práve rozmýšľam… Ale nie, keď mal Matúš asi rok, tak som bola pri zrode materského centra v našom meste. Kamarátky ma pozvali na prvé valné zhromaždenie do jedného hotela. Vtedy ma vlastne do emcéčkového života „namočila“ bývalá spolužiačka a kolegyňa z práce. Bolo nás takmer desať nadšených mám. Moja spolupráca vtedy spočívala v ponuke robiť pre MC web stránku. Naše centrum malo ako jedno z prvých vlastnú web stránku. Som vlastne jednou zo spoluzakladateliek centra. Keď centrum bolo ešte v iných priestoroch na jednom sídlisku, tak som tam aktívne nechodila. Ale keď nás odtiaľ “vyhodili”, tak začali roky „partizánskeho“ fungovania MC bez stálych priestorov. Inšpiráciu o fungovaní materského centra sme vtedy hľadali predovšetkým na webe. Našli sme tam info, čo vlastne MC znamená, ako funguje. Boli to hlavne stránky českých centier a o centráckom živote písali najmä žienky priamo z nich. Z tých čias sme až doteraz vydržali v našom centre iba tri. Teraz si už pripadám ako dinosaurus v múzeu J

Kam sa posunulo „tvoje“ MC počas tých rokov?
Naše centrum prešlo rôznymi fázami. Ranné detské, neskôr sme začali spolupracovať s mestom, mali sme aj obdobie bez stálych priestorov… Časom sme sa však prepracovali až k akémusi profesionálnemu materskému centru, ak sa to tak dá nazvať. Myslím, že sme naozaj jedinečné centrum v tom, že naozaj máme otvorené každý deň, máme členku – zamestnanca a veľa aktivít. Napriek tomu, že priestory máme stiesnené, tak aktivity prebiehajú v telocvičniach na sídliskách, iné v galérii, v kultúrnych strediskách. Máme naozaj široký záber aktivít po celom meste. Teraz má MC svoje stále priestory v centre mesta, svoje meno v Trenčíne. Už len aby bolo ľudí, čo budú ochotní a schopní pre MC aktívne pracovať. Je ťažké udržať si svoj status a prípadne stále sa zlepšovať. Ideálne je, keď má MC veľa členov, z ktorých každý urobí prácu, ktorú podľa svojich schopností a možností zvláda najlepšie. Keď sa však zamyslím, tak mám dojem, že na počet aktívnych členov sme nabrali už príliš veľké otáčky, ktoré bude ťažko zvládnuť… Trochu  i začína chýbať taký komunitný život v MC.

Povedz nám niečo o svojich deťoch a materskej dovolenke, čo ti dala a čo vzala…
Teraz je pre nás taký prelomový čas. Matúško ide do školy, Brunko do škôlky. Ja sa ťažko lúčim s krásnym časom na materskej dovolenke. Určite to nie je stratený čas. Našla som v sebe toľko nových vecí a možností a odhalila rôzne schopnosti, ktoré mi driemali pod povrchom a v zhone života pred materstvom nemali čas sa rozvinúť. Nezažila som nikdy pocit, že už ma to na materskej nudí, že treba ísť čím skôr do práce. Určite aj kvôli nášmu MC. S deťmi sme absolvovali rôzne tvorivé činnosti, napr. v galérii na Galerkove. Musela som v sebe chtiac – nechtiac pozbierať telesné aj hudobné vedomosti. A verím, že som svojim deťom predala aj lásku k čítaniu kníh, takže všetky tie hviezdoslavove kubíny sa mi na niečo zišli. A čo by som robila na materskej bez MC? Fakt neviem, možno by som sa nudila pri pieskovisku a tešila sa, kedy tá MD konečne skončí.

V ktorej oblasti MC si sa „našla“?
Každá rôznorodá prácu, ktorú treba v MC robiť, je protiváhou možného stereotypu starostlivosti o deti. A v čom som sa najviac našla? Keby nebolo MC, tak sa v živote neprinútim naučiť sa veci týkajúce sa webu. Kým nevieš, čo potrebuješ, nevieš čo sa máš učiť. Laktačné poradenstvo je zase to, čo by som rada ešte rozvíjala, doplnila si vedomosti školeniami, aby som všetko to, čo som sa o dojčení naučila, dokázala odovzdať ďalej. O ďalšom dieťati neuvažujeme, ale veci okolo tehotenstva a detí ma veľmi zaujímajú. Vďaka školeniam cez ÚMC som sa mohla zdokonaliť v takých veciach, čo by mi ani nenapadli, že by som mohla potrebovať – mediálna prezentácia, písanie projektov, efektívna komunikácia… Aj to, že som sa stala lektorkou internetu. Mám aj web stránku týkajúcu sa detí a všetkého, čo obnášajú od narodenia. Som rada, že si do životopisu môžem s pokojným svedomím napísať, čo som počas MD robila. Verím, že mi to pomôže aj pri hľadaní dobrej práce. Najmä zdokonalenie sa v IT veciach. Teší ma, že sa nemusím s ekonomickou školou hlásiť iba na miesta účtovníčok. Školila som aj ľudí v projekte mamičky www.každom.veku, viedla som kurz „späť do práce“ a „základy práce na PC“. S laktačným poradenstvom chcem tiež ďalej pokračovať telefonickým a mailovým poradenstvom. Tiež som sa podieľala na kampaniach „láskavo do života“ a „dovoľte mi vstúpiť s dieťaťom“, napísala som aj pár článkov do tohto časopisu.

Čo ťa na MC najviac fascinuje?
Na MC sa mi najviac páči to, že aj keď si vymyslím nejakú šialenosť, čo by som chcela vedieť, tak na takú tému môžeme zorganizovať prednášku, ktorú môžeme v MC zrealizovať. Pre mňa bol najväčší zážitok prednáška „sex v tehotenstve, v šestonedelí a v manželstve“ na ktorú ma nahovorila kamarátka, že by ju to zaujímalo J J J

Nedávno ste celá rodina prešli zložitým obdobím… Povieš nám niečo o tom? Kto ti v tomto období najviac pomohol?
Áno, november a december minulého roku boli mojimi najhoršími mesiacmi v živote. Starší syn Matúš ochrnul na pravú stranu kvôli krvácaniu do mozgového kmeňa, kde mu diagnostikovali hemangióm a následne aj operovali. Momentálne je to v takom stave, že po kontrole v júni lekári skonštatovali, že ďalšia operácia nebude potrebná. Stav sa nezhoršil, mierne sa zlepšil. Vtedy som pocítila, čo je to sieť ÚMC, že mi pomohli nielen členky nášho MC, ale cítila som za svojím chrbtom aj podporu celej siete. Cítila som, že keby som potrebovala, sú mi ochotní pomôcť a pomohli! napr. Venetka Macková… Ale verím, že keby som sa obrátila na kohokoľvek, tak tam vždy nájdem oporu. Tie slová, že všetko bude dobré a všetko to zvládneme a hlavne, že to zvládne Matúško, som si opakovala stále dookola ako mantru. Vtedy som si uvedomila, akú silu môže mať slovo, čo je to kamarátstvo a aký potenciál sa skrýva v MC. Teraz mi konečne dochádza to, ako sa k tejto situácii postaviť. Pochopila som matky ťažko chorých detičiek, ako sa môžu smiať a tešiť sa s nimi akoby sa nič nedialo. Že tá diagnóza a choroba je taká aká je a je len na nás, ako si čas, ktorý je nám daný, užijeme, Či budeme plakať alebo sa tešiť z toho, že vôbec žijeme.

Máš doma už veľkých chalanov, materská dovolenka ti končí… Kam sa poberú tvoje kroky?
Rada by som si našla prácu, kde by sa mi podarilo skĺbiť rodinu aj kariéru. Momentálne ale uprednostňujem rodinu a kariéru mienim začať viac budovať až vtedy, keď budú deti staršie. To znamená, že hľadám prácu na skrátený pracovný úväzok alebo z domu. Mám už nejaké tipy na zamestnanie, ale tajne dúfam, že sa mi ozvú z nejakého internetového portálu. Bolo by to ideálne. Veľmi by ma to bavilo a dalo by sa to robiť pekne z domu.

Ostaneš aj naďalej v prostredí MC? V akom zmysle?
Rada by som zostala členkou alebo aspoň sympatizantkou MC a pomáhala v rámci možností aj keď by som sa už zamestnala. Taký nový status – člen MC aj po skončení MD J. Určite budem teraz časovo obmedzenejšia. Zatiaľ vôbec nemám predstavu, ako to pôjde so školou a škôlkou mojich synov. Veľmi by som chcela opäť navštevovať podpornú skupinku dojčenia v našom centre. Tiež, keby bol záujem, rada by som aj školila maminy na počítači. Možno budem mať voľné dopoludnia, kým budú deti fuč. A možno nie…

Čo dodať na záver?
Moje motto je, že do MC si chodím realizovať svoje sny. Funguje to najmä na manžela. To ho vždy presvedčí, že ma tam pošle, preplatí telefón, pošle na školenie a pod.
Na záver asi iba toľko, že vďaka MC som tam kde som – spokojná mama dvoch krásnych synov hrdá na to, čo všetko dokázala počas materskej dovolenky.

Zhovárala sa a za rozhovor ďakuje Adriana Demjanovičová

This entry was posted in Nezaradené. Bookmark the permalink.

Comments are closed.