Znakovanie dojčiat

rozvinutá prirodzená forma komunikácie dieťaťa a matky(opatrovateľa)

Nová metóda ako pomôcť dieťaťu komunikovať? Zlepšenie rečového vývinu, zníženie frustrácie a zlosti u dieťaťa a rodičov z dôvodu nedorozumení, zlepšenie sociálnych schopností dieťaťa. Naozaj toto všetko získam, ak začnem s dieťaťom znakovať? Alebo ide len o mediálny ťah ako z nás rodičov vytiahnuť peniaze?

Je všeobecne uznávané, že komunikácia je srdcom detského vývinu. Ovplyvňuje kognitívnu(poznávacu), sociálnu a emocionálnu(citovú) stránku ako aj oblast správania dieťaťa. (Vygotsky, 1978)

Väčšina rodičov sa snaží zabezpečiť pre svoje dieťa to najlepšie. Podporovať jeho vývin od prvopočiatkov. Začínajú prípravou na otehotnenie, pôrod, starostlivosťou o dieťatko. A potom to príde. Dieťatko nie je len ten krásny voňavý uzlíček. Je to malá osobnosť, ktorá má svoje vlastné potreby, ktoré ak rodičia OKAMŽITE nenaplnia, tak plače. Takmer každá matka dojčaťa, či batoľaťa si už aspoň 1x povedala „Keby si mi vedelo povedať prečo plačeš?“ A čím viac možností utíšenia skúša, tým je dieťatko namiesto upokojenia stále viac a viac rozrušené. Aké by to bolo jednoduché a krásne keby dieťa povedalo, že chce napríklad mlieko.
Úžasné, nie? Ako naučiť dieťa komunikovať s nami? Či naučiť seba komunikovať s dieťaťom? V poslednom čase sa už aj na našom trhu objavili informácie o možnosti používať znakovú reč s dojčatami na dorozumenie sa. Množstvo spoločností, lektoriek a inštruktoriek ponúka kurzy alebo predáva literatúru a veľa ďalších materiálov o znakovaní dojčiat. Počas posledných 20-tich rokoch sa znakovanie dojčiat rozšírilo takmer po celom svete.

Ako rodič a aj ako odborník si preto kladiem nasledovné otázky:
Čo to znamená znakovanie dojčiat – znaková reč? Aké sú výhody znakovania? Ako znakovať s dieťaťom? Je program znakovania naozaj vedecky (výskumne) potvrdený? Komunikovať s dieťaťom pomocou znakovania? Oplatí sa investovať do znakovania dojčiat peniaze, čas a energiu?

Znakovanie dojčiat ako komunikácia
Každý, úplne každý rodič približne vo veku 6-7 mesiacov učí dieťa zamávať rúčkou pri odchode  a vysloviť „Pá pá“. Podobne sa hráme s deťmi „Ťapi-ťapi“, učíme ho „tani tani“, odpovedať na otázku aký budeš veľký s vystretými ručičkami dohora „takýýyy“. Dieťa tieto motorické úkony zvláda celkom ľahko.  Kým však hovorí „Pá pá“ a ďalšie slová prejde ešte nejaký čas. Program znakovanie dojčiat je odvinutý od tejto prirodzenej schopnosti detí komunikovať rodičom svoje potreby pomocou gestikulácie. Niektoré gestá majú všetky bábätká rovnaké a sú reflexné. Spomeňme si len ako sa pusinka novonarodeného bábätka našpúli a začne sa otvárať pričom bábätko otáča hlavičkou. Každá skúsená matka vie, že bábätko je hladné a hľadá zdroj potravy. Ak matka na tento reflex nereaguje, dieťa zistí že je efektívnejšie spustiť veľký krik ako slušne poprosiť o naplnenie bruška. Podobne sa už v rannom veku dá zachytiť informácia od bábätka, že má záujem o odgrgnutie si (zvislú polohu), prípadne, že plní plienku. Aby matka vedela komunikovať s bábätkom nepotrebuje vysoké školy a ani odborné kurzy, stačí ak pozorne sleduje svoje dieťa a je k jeho prejavom a potrebám dostatočne vnímavá. Postupom času si takáto matka vie vytvoriť vlastný model komunikácie medzi sebou a dieťatkom, redukuje tak plač dieťatka a svoj hnev a frustráciu z toho, že nerozumie svojmu dieťaťu. Znakovanie dojčaťa je teda prirodzená forma komunikácie s matkou. Čim dieťatko rastie, dochádza k postupnému strácaniu sa prvotných foriem gestikulácie svojich potrieb a nahrádza ich novšími – vydávaním rôznych zvukov. Už vo veku 6-7 mesiacov  bábätko je schopné verbalizovať svoju potrebu po jedle, prípadne upozorniť matku na potrebu vylučovania. Neznamená to, že bábätko povie krásne „ham“ alebo „kakám“, ale podarí sa mu pri otvorení a zatvorení pusy vydať zvuk podobný „áam“ prípadne s upreným zamysleným pohľadom a stlačenými pästičkami mu pri tlačení vyjde z pusy krátke ostré „a“. Nakoľko matka zachytí tieto prvopočiatky verbálnej komunikácie svojho dieťaťa a využije ich, záleží od jej pozornosti a jej nastaveniu voči dieťaťu.

Znakovanie dojčiat ako program
S rastom dojčiat sa začínajú meniť aj ich potreby poznávať svet a zdieľať svoje zážitky s matkou. Dcéra Dr. Acredolo (psychologičke a priekopníčke programu Znaková reč počujúcich batoliat) si všimla krásny voňavý kvet a mala eminentný záujem zdeliť túto jeho existenciu svojej matke. Keďže kvietok krásne voňal dala si pred seba ručičku, akoby v nej niečo držala a pričuchla si k nej. Keď mama nerozumela, dotiahla ju za ruku ku kvietku a ukázala jej ako vonia. Dr. Acredolo si všimla, že jej dcéra používa tento znak vždy keď jej chce komunikovať o kvetoch. Neskôr jej dcéra komunikovala ďalšie a ďalšie slová pomocou vlastných vymyslených znakov. Akonáhle sa naučila vyslovovať dané slovo už následne znak nepotrebovala ku komunikácii.
Z tejto aktivity vznikol postupne program, ktorý dnes poznajú takmer na celom svete ako „znaková reč počujúcich detí“.
Tento program sa začína vyučovať medzi 6-10tym mesiacom. Je to v čase, keď dieťa je schopné zamerať pohľad na rodičov na niekoľko sekúnd. Vyučovanie obyčajne začína s troma až piatimi slovami. Keďže hlavným cieľom znakovania je naučiť dieťa verbálne komunikovať, znak je vždy sprevádzaný s hovoreným slovom. Očný kontakt a dôraz na slovo je nápomocné. Ak dieťa neopakuje znak hneď, netreba to vzdávať. Vo väčšine prípadov dieťa začne znak používať po jednom až dvoch mesiacoch znakovania. Po zvládnutí prvého slova je už každé ďalšie slovo rýchlejšie akceptované, nakoľko dieťa sa stáva vnímavejšie a pozornejšie k pohybom svojich rúk.
Aké sú pravidlá znakovania?
1.    Začnite skoro – nie sú žiadne prekážky aby ste nezačali čo najskôr. Pozorovania ukázali, že dvojičky začínajú medzi sebou komunikovať už v 3-4 mesiacoch.
2.    Budte prirodzení – budte si istí, že znak vychádza prirodzene z Vás alebo z Vášho dieťaťa. Nemusíte používať znaky, ktoré odporúča program, alebo ktoré vychádzajú z ASL (Americkej znakovej reči)
3.    Poskytujte dieťaťu znaky, ktoré potrebuje –  napríklad bežné potreby: hlad, pitie, únava. Nepotrebujete mať znak pre každé slovo!
4.    Budte konzistentní – znakujte každé slovo opakovane rovnako a Vaše dieťa Vás bude rýchlo napodobňovať.
5.    Hovorte a znakujte spolu (simultánne) aby Vaše dieťa vedelo, že znak vyjadruje slovo
6.    urobte si zo znakovania rodinný zvyk
7.    nasledujte Vaše dieťa – niekedy si Vaše dieťa vymyslí vlastný znak. Používajte ho. Vlastný znak si dieťa zapamätá skôr ako Váš znak.
8.    Nevzdávajte sa – každé dieťa má svoje vlastné vývinové tempo – aj čo sa týka znakovania.

Vznik znakovej reči pre počujúce deti a jej benefity
Prvé informácie o znakovej reči sa vo vedeckých kruhoch objavujú už v roku 1963. V 1982 informovali Werner a Kaplan, že malé deti vytvárajú spontánne jednoduché gestá, pomocou ktorých komunikujú ešte predtým ako začnú rozprávať. Výsledky ich 20 ročného výskumu ukazovali, ze objavili revolučný spôsob ako matky môžu komunikovať s ich deťmi. V 70-tych rokoch sa začal o znakovanie dojčiat zaujímať aj anglický výskumník Joseph Garcia. Jeho výskum na Alaska Universite v 1987-mom ukázal, že počujúce deti nepočujúcich rodičov boli schopné komunikovať skôr a oveľa jednoduchšie ako ich počujúci vrstovníci počujúcich rodičov.
Vedúcim výskumom znakovej reči s vytvorením uceleného programu sa môžu pochváliť americké profesorky psychológie Linda Acredolo a Susan Goodwyn. Ich výskum začal v roku 1982 a vyústil v roku 1985 do publikovania článku o symbolickej gestikulácii v rečovom vývine.
V hlavnom výskume sledovali Acredolo a Goodwyn 103 dojčiat rozdelených do troch skupín. Deti v prvej skupine boli podporované programom znakovania dojčiat, deti v druhej skupine boli verbálne stimulované a tretia skupina deti nebola rodičmi nijako zvlásť stimulovaná k rečovému vývinu ako je bežné. Na začiatku sledovania mali deti priemerne 11 mesiacov. Deti následne testovali v 15-tom, 19-tom24-tom, 30-tom a 36 mesiaci. Psychologičky zistili, že znakujúce deti v 24-tom mesiaci hovoria ako bežné deti v 27-28 a v 36-tom mesiaci rozprávajú znakujúce deti ako bežne vychovávané deti v 47-mesiaci. V rámci dlhodobého sledovania zároveň zistili, že deti, ktoré ako batoľatá znakovali, v 8-mom roku života dosiahli vo všeobecnom inteligenčnom teste v priemere o 12 bodov lepší výsledok.
Na základe výskumov stanovili Acredolo a Goodwyn nasledovné benefity ich programu znakovania:
    redukcia frustrácie, hnevu a iných agresívnych prejavov
    pomáha rodičom a učiteľom byť viac vnímavý a citlivý k potrebám detí
    vytvára dôveru medzi deťmi a ich rodičmi alebo opatrovateľmi
    dovoľuje deťom zdieľať ich svet už v čase keď su ešte skutočne malé
    podporuje pozitívny citový vývin
    posilňuje v deťoch ich sebadôveru a vytvára sebaúctu
V následných vedecko-výskumných prácach prepájajú pozitíva znakovania s teóriou osvojovania reči prof. Michaela Tomasela  o zameranej pozornosti. Autorky tvrdia, že dojčatá, ktoré znakovali so svojimi rodičmi boli schopné oveľa skôr spoločnej zameranej pozornosti ako ich neznakujúci rovesníci (Acredolo, Goodwyn, 2001).
Dôvody, ktoré vedú k názoru, že znaková reč počujúcich dojčiat a batoliat môže napomáhať rozvoju ich rečového vývinu sú:
    nárast množstva príbehov spojených so zdieľaním vizuálnej pozornosti počas interakcie medzi rodičmi a batoľatami – toto jednoznačne vedie k zlepšeniu jazykových znalostí
    posilnenie detského zamerania sa na objekt a kontext konverzácie
    rozhovor a objasnenie konceptu
    zvyk pracovať so symbolmi
Toto všetko naznačuje, že používanie znakovej reči v dojčenskom a batoľacom období by mohlo mať pre deti veľký význam.

Kritika znakovania dojčiat
Každá nová teória má svojich odporcov a zástancov. Vo vede a výskume sa všeobecne neberie jeden výskum za záväzný a všeobecne platný. Čim je záležitosť zaujímavejšia a populárnejšia, tým viac vedcov ju sleduje a skúma. V roku 2005 výskumník Johnston a jeho kolegovia preverovali 17 výskumov zaoberajúcich sa porovnaním znakujúcich dojčiat s deťmi  normálnym vývinom. Zistili, že 13-náť z týchto výskumov, vykazuje vážne metodologické chyby. Dokonca ide ešte ďalej a pýta sa, či používanie znakovania dojčiat nemôže poškodiť deti, viac stresovať a vytvárať rodičovskú neistotu pretože nie sú vhodný trénovať s dieťaťom komunikáciu. Toto by mohlo mať negatívny dopad na dôležité úlohy a vývin rodičovských a iných schopností. Záver jeho štúdie jednoznačne hovorí, že vyśkumné tvrdenie že „znaková reč rozvíja detský vývin je v dôsledku nedostatku vedeckých metód a pochybných záverov“.
Podobne aj Jennifer Paling (z Ontárijskej univerzity, oddelenie vedeckej komunikácie a rečových porúch) kritizuje nedostatky a nevhodne závery z výskumov Acredolo a Goodwyn. „Množstvo metodologických trhlín ako je zaujatý výber účastníkov, zaujaté skupinové rozloženie, zaujatý výskumník a vonkajšie premenné, sťažujú súhlas s ich smelými tvrdeniami.“ Podľa nej uzáver Goodwyn, že znaková reč „skôr podporuje ako bráni vývinu schopnosti porozumieť jazyku špeciálne počas druhého roku“ bol nevhodný.

Komunikovať s dieťaťom pomocou znakovania?
Rodičia sú dnes zavalení informáciami o tom ako rozvíjať vývin dieťaťa a podporovať ho. Znaková reč je len jedným z programov, s ktorými sa rodičia stretávajú. Nie všetky rady, ktoré dostávajú sú postavené na solídnych vedeckých základoch a my žijeme v nádeji, že efekt bude viac pozitívny ako negatívny. Doktorka Gwyneth Doherty-Sneddon (psychologička, Univerzita v Stirlingu, Anglicko) píše „Z môjho pohľadu nie je dôležité či znakovanie dojčiat prináša hociaký typ urýchlenia vývinu. Prečo by to malo byť dôležité ak sa deti vyvíjajú normálne. To čo je najdôležitejšie je, že komunikačný štýl, interakčný štýl a sociálno/emočné prostredie je nastavené pozitívne pre všetky deti, špeciálne pre tie, ktoré majú nejaký typ problémov. Napríklad, znaková reč je vynikajúci preventívny nástroj pre deti, ktoré začnú neskoro rozprávať.“

To či sa rozhodnete so svojím bábätkom znakovať alebo nie, záleží od Vás. Pravidlo, ktoré platí pri zankovaní ako aj pri učení hocičoho znie: ak sa už do toho dáte a zainvestujete, potom buďte dôslední. Znakujte s dieťaťom denne, pravidelne, pri každej možnej príležitosti. Výhodou je, ak bude znakovať aj Vás manžel, matka, svokra.. všetci, ktorí sa podieľajú na výchove Vášho dieťaťa.  Len kúpou materiálov a zúčastnením sa kurzu sa dieťa znakovať nenaučí. Nezabúdajte tiež, že každé dieťa je individuálne. Každému dieťaťu trvá iný čas kým sa na znaky chytí. Dokonca sa môže stať, že Vaše dieťa úplne odmietne znakovať a namiesto symbolického znázornenia slova Vám začne slovo opakovať. Jednoducho sú deti, ktorým sa vyvíja najskôr motorika (pohyb) a až potom reč a sú deti, ktoré naopak rozprávajú od 7-8 mesiacov a nevedia ukázať znak. To aké je Vaše dieťa viete vy ako rodičia najlepšie. Komunikujte s ním, čítajte mu, rozprávajte príbehy, spievajte pesničky pri každej možnej príležitosti. Čím viac emócií a radosti do Vášho rozprávania prenesiete, tým skôr a s väčším nadšením začne Vaše dieťa rozprávať.
Článok vypracovala Zlatica Jursová Zacharová
Odborná literatúra:
stránky programov znakovej reči:
www.babysigns.com
www.babysingers.co.uk
www.signingbaby.com
www.babybumblebee.com
wwwsign2me.com
Irwin, J., Carter. A., Briggs-Gowan, M. The Social-Emotional Development of „Late-Talking“ Toddlers
Moore, B., Acredolo, L.P., Goodwyn, S.W..(2001) Symbolic Gesturing and Joint attention: Partners in Facilitating verbal development
Doherty-Sneddon, Gwyneth. (2008) The great baby signing debate. The psychologist. Volume 21. Part 4. str. 300-303. (http://www.thepsychologist.org.uk/archive/archive_home.cfm?volumeID=21&editionID=159&ArticleID=1330)
Paling. Jennifer. (2007) Critical Review: Does Baby Sign Language have a Positive Affect on the Language. Universtity Western Intario, School of Communication Scientes and Disorder.  
Rozhovor s certifikovanou inštruktorkou programu Znaková reč dojčiat a batoliat

Znakovanie je systém ľahko vykonateľných a jednoduchých gest, ktoré deti používajú na dohovorenie sa s okolím. Jednotlivé znaky, ktoré sa deti naučia, predstavujú buď samotné slová alebo jednoduché pojmy, napr. „mačka“, „som hladný/á“ alebo „to už stačí“.
Používanie znakov u deti ešte pred tým, než sú schopné hovoriť však nie je nič nové. Väčšina detí sa naučí mávať na rozlúčku alebo vrtieť hlavičkou, aby nám dali najavo svoj nesúhlas. To sú často prvé znaky, ktoré sa deti prirodzene naučia.
O znakovaní ako systéme komunikačných znakov batoliat sme sa porozprávali s Elenou Černou, lektorkou programu Baby Signs, programu na výučbu znakovej reči pre počujúce batoľatá  a mamou 2 ročnej dcérky Hanky.

Čo je to znakovanie? Odkiaľ pochádza a aké sú hlavné princípy?
Znaková reč pre batoľatá je program, ktorý deťom pomôže naučiť sa oveľa viac znakov, aby sa s Vami ľahšie dorozumeli. Deti majú prirodzenú túžbu komunikovať s okolím a keď sa naučia znaky, ktoré im to umožnia, používajú ich s veľkou radosťou. Vedecké štúdie dokázali, že deti, ktoré sa učia znakovú reč, oveľa častejšie „hovoria“ s rodičmi než deti, ktoré znakovú reč nepoužívali. Schopnosť komunikácie im tiež pomáha zvýšiť sebavedomie a je pre nich jednoduchšie nadviazať kontakty s okolím. A ako nám napovie príslovie: „kto sa viac pýta, viac sa dozvie“, deti, ktoré majú schopnosť pýtať sa skôr, tiež sa skôr dozvedia.
Znakovú reč pre batoľatá vytvorili odborníčky v oblasti vývoja a výchovy detí a zakladateľky programu Dr. Linda Acredolová a Dr. Suzan Goodwynová z Kalifornskej Davis Univerzity.

Ako si sa dostala k znakovaniu?
K znakovaniu som sa dostala vďaka známym, ktorí videli na vlastné oči úžasnú silu komunikácie ešte nehovoriaceho dieťatka s jeho rodičmi. Prezentovali mi to ako zázrak, nad ktorým stále krútia hlavami, lebo za celu návštevu dieťatko neplakalo, len sa s rodičmi pokojne rozprávalo pomocou znakov. Čo vedelo povedať slovom, povedalo, čo nevedelo odznakovalo. Keďže som v tom období bola tehotná, povedala som si, že toto musím vyskúšať aj na mojom dieťatku. Dlho som zháňala informácie a bola som sklamaná, že som nič nenašla.. Až po ôsmich mesiacoch som zistila, že program konečne dorazil aj na Slovensko. Odvtedy som jeho verný a nadšený fanúšik.

Aký je „príbeh“ znakovania s tvojou dcérkou?
My sme znakovanie začali používať, keď mala Hanka 8 mesiacov. Ako prvé sme sa naučili mliečko. A ten pocit, keď to dcérka po 3 týždňoch ukázala, sa nedá popísať. Proste slzy v očiach. Potom sme postupne znaky pridávali. Okolo 10 mesiacov už rozumela množstvu znakov a sama ukazovala znaky ako mliečko, svetlo, dosť, ešte, zvieratká, kvet, … Hankina slovná zásoba v 1. roku – 36 znakov, v 14 mesiacoch okolo 100. Je úžasné, keď si 15 mesačné dieťa môže s vami „spievať, alebo recitovať“ obľúbenú pesničku. Teraz má Hanka takmer 2 roky a znaky využívame pri zábave, alebo keď učíme znakovanie iné detičky a ich rodičov. Podľa mňa je znakovanie najúžasnejší program čo sa týka  rozvíjania emocionálnych schopností a sociálnych zručností a rozumového potenciálu dieťaťa.

Ako naučiť dieťa znakovať?
Najlepší, najrýchlejší a najefektívnejší spôsob ako naučiť dieťa znakovať, je zúčastniť sa seminára pre rodičov, kde certifikované inštruktorky oboznámia rodičov s celým programom, predstavia mu ako bol vytvorený, naučia ich základne znaky, poradia im ako vybrať vhodné znaky pre ich dieťa, pomôžu im zistiť aký je najlepší spôsob učenia pre ich dieťa, predstavia im teoretickú, ale najmä praktickú rovinu znakovania. Ďalším krokom je predstavenie znakovania dieťaťu rodičmi v domácom prostredí V období, keď je dieťa pripravené na prácu v kolektíve je vhodné navštíviť kurz, kde dieťa motivujeme k tomu, aby sa učilo nové znaky, ale najmä ich začalo používať. K precvičovaniu znakov nám zase slúži množstvo kvalitných produktov, ktoré boli prispôsobené deťom a niektoré z nich sú dostupné aj v sieťach kníhkupectiev. Ide o knihy, rozprávkové DVD a i.

Od koľkých mesiacov sa dá začať s dieťaťom znakovať a aké sú prvé znaky?
Začať so znakovaním môžeme hneď po narodení dieťatka, ale na základe individuálnych preferencií, možností a potrieb rodín je vhodne poradiť sa o vhodnosti doby začatia s inštruktorkou. Často krát dochádza k tomu, že ak sa rodič rozhodne pre znakovanie príliš skoro, alebo príliš neskoro, že sa im nie vždy podarí naplno využiť všetky výhody, ktoré znakovanie ponúka a prináša. Medzi prvé používané znaky býva mliečko, papať, pápá, piť…

Koľko znakov sa je schopné dieťa naučiť?
To je dané najmä jeho vnútornou potrebou komunikovať a tiež chuťou učiť sa nové veci. Znakovanie napĺňa prirodzenú potrebu dieťaťa učiť sa nové veci, uľahčuje mu chápať veci, ktoré sa okolo neho dejú a najmä mu dáva možnosť komunikovať so svojimi rodičmi skôr, ako prídu skutočné slová. To, koľko a ako rýchlo sa dieťa znaky naučí, záleží od vhodného výberu znakov. Množstvo osvojenia znakov a rýchlosť učenia je u každého dieťaťa iné. Sú deti, ktoré v 12 mesiacoch ukazujú niekoľko desiatok znakov a iné v tomto období s ukazovaním len začínajú. To však neznamená, že dovtedy znaky nepotrebovali.  Práve naopak, znaky vnímajú dávno predtým ako ich vedia ukázať a tak môžu s danými pojmami oveľa skôr pracovať, čo zase podporuje intelektuálny rozvoj dieťaťa.

Ovplyvní znakovanie vývoj reči dieťaťa, či už pozitívne alebo negatívne?
Celý program znakovej reči pre počujúce dojčatá a batoľatá je založený na rozsiahlej vedeckej štúdii spomínaných psychologičiek., ktorá bola zaštítená Americkými Národnými Inštitútmi Zdravia (National Health Institutes). Výsledky štúdií  boli natoľko pozitívne, že rozpútali medzinárodný trend učenia znakovej reči pre počujúce deti. Počas mnohoročnej štúdie detí od 11 mesiacov veku sa preukázalo, že znakujúce deti v 24 mesiacoch hovorili v priemere ako deti, ktoré majú 27 až 28 mesiacov a v 36 mesiacoch hovorili na rovnakej úrovni ako ostatné deti v 47 mesiacoch. Deti, ktoré prešli programom mali vo svojich troch rokoch teda komunikačné schopnosti skoro o rok napred oproti svojim neznakujúcim rovesníkom. Ďalším zaujímavým zistením bolo, že keď psychologičky Acredolová a Goodwynová tieto deti kontaktovali po siedmich rokoch, zistili, že deti, ktoré sa učili znakovú reč, majú v priemere o 12 bodov vyššiu inteligenciu. Výskum porovnával deti s podobným sociálno-ekonomickým zázemím a bol publikovaný v renomovaných odborných časopisoch.

Nie je používanie znakovej reči neprirodzeným zásahom do vývoja dieťaťa?
Znaky používajú deti aj dospelí od nepamäti. Skúste napríklad bez použitia slov povedať „áno“, „nie“, „neviem“, „je mi to jedno“, „doľava“, „spať“ – ide to, že? Keď sa chcete dohovoriť s niekým, kto nehovorí tým istým jazykom, zvládnete to tiež často pomocou znakov. Deti učíme mávať „pá, pá“ a kývať hlavou na súhlas. Deti si samy vytvárajú znaky, aby sa s nami podelili o svoj svet. Ako napríklad mávanie rukami akoby krídlami, aby nám povedali, že vidia vtáčika alebo dýchajú s otvorenou pusou a vyplazeným jazýčkom ako psík, aby nám ukázali, že je tam pes. Učenie znakovej reči je len ďalší krok v prirodzenom vývoji komunikácie u detí. Necháme ich kreativitu rozvíjať pri „vývoji“ vlastných znakov a ešte im pomôžeme tým, že ich učíme ďalšie znaky. Výsledkom je krásne puto, ktoré sa vytvorí medzi bábätkom a rodičom, ktorí si spolu výborne rozumejú.

Je učenie znakovania náročné? Koľko času znakovanie zaberie?
Toto je snáď najčastejšia otázka, ktorú mi mamičky dávajú. Dobre to poznám, či máme jedno alebo viac detí, času veľa nie je. Výhodou znakovania je, že to vlastne nezaberie žiadny čas na viac. Po tom, čo sa naučíte ako na to, znakovanie sa stane súčasťou každodenných aktivít a nie je potreba si na to vyhradiť čas na viac. Dokonca to čas ušetrí. Keď si dieťa vie povedať, čo chce, tak všetko je hneď jednoduchšie. A ako dlho to trvá sa naučiť ako na to? Možnosti je niekoľko, môžete si kúpiť a prečítať knihu alebo vyhľadať informácie na internete, čo môže zabrať dosť času. Alebo sa môžete zúčastniť certifikovaného seminára programu… Možností je viac…
Znakovanie naučí batoľatá vyjaviť nám, čo potrebujú, čo cítia, a čo ich fascinuje dlho pred tým, než môžu hovoriť. K tomu ešte znakovanie dodá deťom dobrý pocit zo seba samých. Naučí ich, že aj keď sú malé, rozhodne nie sú bezbranné. Naučia sa jednať s ostatnými so sebavedomím a uveria, že ľudia majú záujem ich počúvať. Naučia sa, že komunikácia je základom pre vytvorenie púta lásky a rešpektu. A hlavne sa naučia, že znakovanie je oveľa efektívnejší a zábavnejší spôsob komunikácie než plakanie.
Zhovárala sa a za rozhovor ďakuje Miroslava Marková
Aký názor majú na znakovanie slovenské mamičky?

Už aj na Slovensku znakuje so svojimi deťmi množstvo rodičov. Niektorí rodičia si iba zakúpili materiály a následne po prvých pokusoch sa znakovaniu prestali venovať. K rozhodnutiu či znakovať s Vaším dieťatkom alebo nie, Vám môžu pomôcť aj odpovede mamičiek, ktorých sme sa opýtali nasledovné otázky:
Prečo ste začali znakovať so svojím dieťatkom a ako sa k tomu postavili ľudia z Vášho okolia? V čom vidíte najväčší prínos?
Máte pocit, že znakovanie ovplyvnilo vývoj reči Vášho dieťaťa?

Mária a jej syn Marek (21 mesiacov)
Pretože staršia dcéra začala hovoriť až v 3 rokoch, tak som bola úplne nadšená, keď som sa o znakovaní dozvedela. Zo začiatku to išlo pomaly,  prvý znak – mlieko začal ukazovať  v 7mesiacoch, ukazovala som od necelých 4. Teraz zopakuje znak hneď a vie ho aj použiť ak sa mu chce. Ďakujem dal až dnes prvýkrát :)))
Znakuje celá rodina: deti, manžel, babky, dedko. Prínos vidím v tom, že moje dieťa komunikuje  a delí sa so mnou o myšlienky, ktoré nevie ešte vyjadriť slovami. Keďže je zvyknutý používať gestá, úplne v pohode komunikuje s cudzími ľuďmi. Stretli sme pani s prilbou na hlave a on hneď znakoval čiapka, pani bola prekvapená a smiala sa, že väčšinou sa jej deti boja.
Teraz už to čo vie povedať, neznakuje. Používa skomoleniny, ale chápeme, tak znak nedáva. Myslím, že znakovanie rozvoj reči neovplyvňuje.  Kamarátkina dcérka je mladšia od Mareka o 2 mesiace, znakujú  a kecá jedna radosť. Marek dokopy nič nehovorí, len mama, tata, mena sestier a zverov, brmbrm a vymysleniny. Ale komunikuje rád a som si istá, že ho uspokojuje, že sa vie vyjadriť a je  pochopený. Mal par takých týždňov, keď som si myslela, že už znakovať nechce, ale pred pár dňami pri pozeraní knižiek znakoval ako divý, nechápala som, čo všetko vie, a veľmi sa z toho tesil :) Vie použiť asi 50 znakov.
Veronika a jej syn Ron (1,5 roka)
My sme neznakovali, najprv som aj chcela, ale potom som zistila, že si super rozumieme vo vlastnom jazyku.. Ron je veľmi komunikatívny a behom chvíľky vždy dosiahol, čo chcel. buď priamo ukázal na vec a potom sa veľmi rýchlo naučil áno a nie…tým pádom je komunikácia hračka…okrem toho veľkú rolu isto zohrali starší súrodenci, číže odpozeral komunikačné vzorce a veľmi rýchlo si chytil fleka v rodinnej štruktúre ;-)
Teraz rozprava vcelku pekne, začína tvoriť prvé súvislé vety, vie si vypýtať všetko slovne- ak nie, donesie si knižku, v ktorej ukáže na obrázok..
Znakovanie je podľa mňa fajn, dokáže to uľahčiť komunikáciu, hlavne ak je nehovoriace dieťa..i keď si myslím, že najlepšie sú vlastné znaky ;-)

Elena a jej syn Zoran (7 mesiacov)
My sme znakovať začali, lebo sa chceme vedieť dohovoriť s bábätkom, chceme mu rozumieť, vedieť, čo potrebuje, čo nám chce povedať. Prvý znak bol mliečko. Naučil sa ho veľmi rýchlo, asi za deň/dva. Znakujeme ja aj manžel, stará mama (manželova maminka) nám kúpila knihu o znakovaní. Znakovanie, nám robí radosť, sme radi, že vieme, kedy naše bábätko chce mliečko alebo isť na šerblík (zatiaľ iné znaky nepoužíva). Ešte je príliš skoro toto posúdiť vplyv znakovania na vývin reči, ešte nevie rozprávať
Jana a jej dcéra Terezka (16 mesiacov)
Pri starších chlapcoch som ešte o znakovani nevedela a pri Terezke som nemala čas sa o to zaujímať. Ale je mi to ľúto. Myslím si, že je to veľmi fajn a prospešné.
Erika a jej dcéra Rút (23 mesiacov)
Začali sme znakovať, aby sme s dcérou mohli lepšie komunikovať. Trvalo zopár mesiacov, kým začala znakovať, ale nepamätám si už koľko, lebo sa naučila len dva znaky (svetlo, papa) a nechcela tak komunikovať. Ona začala hrozne rýchlo rozprávať a k znakovaniu sa už nevrátila a keďže nebola spätná väzba, tak som to vzdala. Nebola som dostatočne motivovaná. Do znakovania sa zapojil aj manžel, ostatná rodina nie. Podľa mňa je znakovanie skvelé, keď ma dieťa problém s komunikáciou a takto môžete komunikovať oveľa skôr. Myslím, že znakovanie jej slovnú zásobu neovplyvnilo.
Valéria a jej dcéra Lucia (20 mesiacov)
Mne sa zapáčila myšlienka, že môžem rozumieť dieťaťu skôr, ako začne rozprávať. Niektoré znaky sa naučila veľmi rýchlo, iné doteraz nevie, niektoré veľmi modifikovala…niektoré (kakať) som jej ukázala asi 4 krát, potom dlho nič a akoby si ich zapamätala a o par dni ich použila sama…. Znakuje manžel, ostatná rodina to skôr berie ako niečo, čo malú brzdi v rozprávaní – načo bude rozprávať, keď všetko ukáže :-/
Prvé znaky boli: kakať, mlieko, piť, ďakujem, papa… Teraz rozumiem, čo malá chce, je tam lepšia komunikácia a bežné situácie sú tak bez stresu – pri jedle si vypýta piť, tak viem, že keď jej dám, pokračuje v jedení ďalej..to iste s cikaním a kakaním… Zatiaľ ešte nerozpráva, takže neviem posúdiť, či znakovanie ovplyvnilo vývoj reči, v každom prípade je riadne ukecaná – len jej nikto nerozumie :-D

Silvia a jej syn Šimon (2,5 roka)
My sme neznakovali, nemala som potrebu, mala som pocit, že si dostatočne rozumieme aj bez toho. Pravdepodobne sme nejaké tie znakové signály používali, napríklad pri bezplienkovej komunikačnej metóde, ale bolo to skôr nevedomé….
Martina a jej dcéra Táňa (23 mesiacov)
My sme so znakovaním ani nezačali, hoci som sa chystala, nejako som to stále odkladala a potom už bolo neskoro….. :(((
Jana a jej dcéra Veronika (2 roky)
Ja som čítala o tom v časopise, namotali ma  Znaky sa naučila za 4 mesiace. Znakovala som od jej 8mich mesiacov. Ostatní si ťukali najprv do čela, ale keď Vero znakovala, tak sa bavili a snažili sa znakom porozumieť a tiež znakovať, super zábava to bola. Prvé znaky boli: čiapka, oco, spať, pes. Komunikáciu nám to nejako výrazne neovplyvnilo. Teraz už znakovanie zaniklo, zavše znakuje rybu. Celkom pekne už teraz rozpráva, či je to znakovaním, to netuším.
Mira, dcéry Amelia (2 roky, 8 mesiacov), Patrícia (10 mesiacov)

Tak ja som pri Amelii (2roky, 8mesiacov) neznakovala lebo som nemala o tom informácie. Respektíve neznakovala som tak že by som ju ja niečo učila až na nejakú opičku a podobné všeobecné veci ktoré sa deti učia už generácie. Ale pár znakov si Amelia vytvorila sama a tie sme
používali.
Z článkov ktoré som prečítala o znakovaní neskôr mi prišlo že tie deti vedeli znakovať toľko slov čo Amelia vedela povedať v tom veku. A hoci sa ten počet ustálil asi do roka a pol vedeli sme sa aj s par slovami celkom fajn dohodnúť. Plus ovládala k tomu zvieratká podľa toho aké zvuky vydávajú.  Dokonca sa mi stávalo že si ľudia mysleli, že má dva roky napriek tomu že zďaleka nerozprávala toľko čo dvojročné deti zvyknú rozprávať ale keď videli ako sa my dve dohodneme zdalo sa im, že má toľko.
Takže mi prišlo že načo znakovať s Paťou. Naviac Pati (10 mesiacov) teraz ja rozumiem ak som na nich nezabudla sedem slov. Ale akurát teraz som začala rozmýšľať, že ju zopár znakov predsa len skúsim naučiť. Lebo sa oveľa viac teší z toho že vie niečo urobiť rukami ako sa tešila Amelia. A ráno niekedy keď vstane urobí ťap ťap ťapušky, potom papa a hneď na to si zatancuje. Teraz sme ju naučili pusinku posielať tak sa teší z toho. Tak rozmýšľam že pár znakov sa asi naučíme len tak pre jej radosť že niečo vie.

Zita, dcéry Jazmínka (7 rokov), Sofia (1 rok 8 mesiacov)

My sme neznakovali, a ani mi to nepríde veľmi potrebné, ale to je asi tým že mám obe deti ukecané. Jazmínka sa síce rozrozprávala až asi v roku a pol, ale zato v dvoch rokoch aj niečo sa už v pohode dohovorila celými súvetiami.
Sofia začala tvoriť dvojslovne „vety“ skôr než začala chodiť – 13 a pol mesačná. A samozrejme jednoslovne vyjadrenia používala už pred rokom, ako napr. papapa (papať), haji (spať) a podobne, takže akosi som nepociťovala potrebu.
Inak si myslím že znakovanie môže byt fajn v rodinách, kde je predpoklad, že dieťa začne neskôr rozprávať (napr. rodičia neskoro začali alebo starší súrodenec) ale u nás mi to pripadá zbytočné. Dieťa aj tak kadečo ukazuje, bez „znakovania“, teda my aj gestikulujeme, deti všetko prirodzene odkukajú…
Zhovárala sa a za rozhovor ďakuje Miroslava Marková

This entry was posted in Nezaradené. Bookmark the permalink.

Comments are closed.