Rozhovor s Máriou Podhradskou

„Byť mamou je pre mňa to najdôležitejšie povolanie“ (Mária Podhradská)

Drobné usmievavé žieňa so šibalskými očkami, ktorému by ste sotva hádali viac ako tínedžerský vek. A predsa. Za nádhernou tvárou Scarlett O´Hara sa skrýva zrelá žena a trojmama krásnych detí Maťka, Terezky a najmladšieho prírastku rodiny Čačíkovcov – Podhradských Katky. Rodičia po celom Slovensku sú jej a Riškovi Čanakymu vďační za ich prácu, deti ich zbožňujú vďaka úžasným piesňam, ktoré pre ne nahrali a koncertom, ktoré robia po materských centrách, akciách pre deti, škôlkach a školách. Mária Podhradská a Riško Čanaky sa spolu so svojimi piesňami a koncertmi pre deti stali neoddeliteľnou súčasťou detstva jednej celej generácie detí.

Predstavte nám vašu rodinu, vaše deti, aké je to byť mamou? Aká ste mama? Čo to pre vás znamená byť mamou?

Som úplne obyčajná bežná mama. Hoci sa snažím vychovávať naše deti najlepšie ako viem, zrejme pritom stále robím veľa chýb. Ešteže som veriaca a tak sa každý deň modlím, aby Boh uzdravil srdcia našich detí od zranení, ktoré im, aj keď nechtiac, ako rodičia spôsobujeme. Byť dobrou manželkou a mamou bol vlastne môj jediný sen, ktorý som ako dospievajúca mala a to považujem aj v súčasnosti za moje najdôležitejšie povolanie. Detské projekty s Riškom Čanakym prišli do našich životov práve vďaka našim deťom. Keby sa nám nenarodili deti, nenapadlo by nás naspievať CD pre deti a robiť pre ne koncerty. To, že sme sa rozhodli mať deti a nevenovať sa v prvom rade kariére nám vlastne prinieslo úžasné zamestnanie, ktoré sa nám stalo životným povolaním.

Momentálne ste na materskej dovolenke s najmenším dieťatkom. Ako vyzerá váš obyčajný deň? Prežívali ste obdobie materskej dovolenky so všetkými deťmi rovnako?

Naša Katarínka má len 6 týždňov (v čase rozhovoru) a každá mama vie, že po narodení dieťatka sa celý svet otočí hore nohami. Všetko je inak ako doteraz a každý deň je iný, hoci taký istý… Ale v podstate vyzerá tak, že zatiaľ nekoncertujeme a vlastne sa len dojčíme, grckáme, kakáme, prebaľujeme, nosíme sa a spíme. V tom je teraz zmysel našich dní. A je to krásny zmysel, lebo čo môže byť v živote viac ako starať sa o najväčší dar života?

Katarínku si naozaj užívam, lebo zatiaľ čo je Maťko v škole a Terezka v škôlke, mám doma len ju. Je to, ako keby som mala len jedno dieťa a pritom nie som prvorodička, takže ten pocit je určite iný ako pri tých prvých dvoch deťoch. Okrem toho Maťko a Terezka boli narodení dosť po sebe a ten prvý rok, keď sa Terezka narodila, bol naozaj náročný. Teraz sú z nich úžasní kamaráti a nerozlučná dvojica, čomu sa veľmi tešíme.

Začali ste tvoriť pre deti až keď ste sa stali mamou alebo ste mali k detskej tvorbe vždy blízko?

K deťom som mala vždy blízko. Preto som aj študovala na strednej pedagogickej škole učiteľstvo v materských školách. Prvá myšlienka nahrať detské piesne pre deti sa zrodila vtedy, keď sa nám a Riškovej rodine narodilo prvé dieťa. Chceli sme nahrať pre naše deti a deti našich kamarátov pár detských piesní, aby sme im mali čo púšťať. CD však malo nečakaný ohlas, a tak sme museli nahrať ďalšie a potom ďalšie a tak je ich dnes už tuším 13. Rodičia nám už sami píšu námety a pesničky, ktoré by chceli mať na ďalších CD, takže je to taká pekná spolupráca, za ktorú sme im vďační.

Odkedy spievate? Ako ste si našli cestu k hudbe? Ste celá rodina hudobná?

Spievam už od detstva. Mama je hudobníčka a tak ma akosi spontánne viedla k hudbe. Od 6 rokov som spievala v zbore a chodila na husle. Mama huslistka doma cvičila, chodili sme na jej koncerty, na skúšky orchestra a veľa sme si spievali. CD prehrávače v autách neboli a tak si pamätám , že všetky cesty autom sme spolu prespievali. Hudba bola u nás doma vždy súčasťou života a tak sa prirodzene stala aj súčasťou toho môjho.

Kde ste vypátrali všetky tie detské pesničky? Existujú ešte nejaké, ktoré by ste ešte neobjavili? J

Doma sme mali dosť veľkú zbierku piesní a keď nám došiel tento zdroj, tak sme doslova po celom Slovensku hľadali ďalšie piesne po škôlkach, kultúrnych strediskách či materských centrách, kde sme mávali koncerty. Navyše, veľkou inšpiráciou pre nás sú aj samotní rodičia, ktorí nám spontánne posielajú piesne alebo dokonca aj knihy s piesňami. A v neposlednom rade si tvoríme piesne aj sami.

Máte k niektorej nejaký špeciálny vzťah?

Mám väčší vzťah k piesňam, ktoré hrávame na koncertoch, lebo s tým je spojených kopec úžasných zážitkov. A niektoré z tých piesní sme nahrali aj na DVD. Takže dá sa povedať, že tie piesne, ktoré sú pre deti najobľúbenejšie, sú aj moje obľúbené.

Spievate doma aj deťom? Spievajú a hrajú vaše deti, manžel?

Momentálne najviac spievam Katke a veľmi sa tomu teším, lebo Maťko je už na detské pesničky veľký a pre Terezku som už ako obohratá platňa. S Terezkou sme si začali užívať hru na flaute. Začala chodiť do ZUŠ, lebo ju to veľmi baví a tak spolu cvičíme. Maťko začal chodiť na gitaru. A manžel je náš manažér. Podporuje nás a je našim najväčším fanúšikom.

Nemáte pocit, že vás vaša práca natoľko pohltila, že vás ukradla vašej rodine? Chodia vaše deti na vaše koncerty?

Ono to možno z vonku tak vyzerá, že máme málo času na rodinu, ale v skutočnosti je to tak, že sme vlastne stále ako rodina spolu. Máme síce okolo 100 koncertov a vystúpení ročne a nahráme dve CD ročne, ale to sa dá pekne zvládnuť. Tým, že môj manžel je náš manažér, tak chodí na koncerty s nami. Robíme to tak, že ak ideme na koncerty na celý víkend, deti berieme so sebou. Ak ideme na koncert len na otočku, deti sú buď v škole či škôlke alebo sú s nimi babky. Takže myslím, že ako rodina trávime spolu veľmi veľa času. Môžeme si dokonca z časového hľadiska dovoliť ostať na predĺžený víkend niekde, kde sa nám páči. Vďaka koncertom spoznali naše deti veľa krásnych miest Slovenska, spoznali sme sa s veľa úžasnými ľuďmi, s ktorými sme prežili veľmi neobyčajné chvíle. Ja skôr obdivujem tie mamy, ktoré zvládajú pravidelnú prácu, chodia domov o 17-18 hod. a doma ich čaká to všetko, čo si ja porobím počas dňa, keď deti nie sú doma.

Robievate aj omše pre deti. Čím sú pre vás špecifické? Sú deti na omšiach iné ako tie, čo chodia na vaše koncerty povedzme z materských centier?

Na omšiach máme na sebe oblečené anjelské kostýmy, a aj sa deťom predstavíme nie ako Spievanka a Zahrajko, ale ako anjeli z neba. Omše, kde spievame, sa snažíme našou účasťou urobiť inými, ako sú bežné omše. Deti počas omše zapájame aktívne do spevu a tanca. Chceme, aby sa deti aj v kostole cítili slobodne a spontánne a nebáli sa prejavovať svoju radosť. Na omše, kde spievame ako anjeli sa aj my s Riškom veľmi tešíme, aj pre nás sú tieto omše veľkým povzbudením.

Koľko CD, DVD a iných nosičov už máte v repertoári? Máte aj iné počty, napr. koľko koncertov ste absolvovali, koľko detí ste urobili šťastnými… Predstavte nám svoju tvorbu.

Doteraz sme nahrali 13 CD, resp. už aj DVD pre deti a vydali sme aj jednu knihu s notami a akordmi detských piesní. Ročne nahráme dve až tri nové detské CD. Naša detská tvorba už nie je len o piesňach, ale medzi CD nájdete aj rozprávky, ktoré sú popretkávané piesňami alebo CD s angličtinou pre najmenšie deti. Veľmi sa tešíme DVD, ktoré sme vydali na jeseň minulého roka. Tam si nás deti môžu nielen vypočuť, ale môžu nás aj vidieť a spolu s nami si zatancovať. Čo sa týka koncertov a iných našich vystúpení, tak počet týchto akcií závisí aj od našej rodinnej situácie. Minulý rok na jeseň sme museli zo zdravotných dôvodov, keďže som bola tehotná, zrušiť koncerty počas celej jesene a aj tento rok sme začali koncertovať až v apríli. Ale napríklad v roku 2008 sme mali vyše 100 vystúpení. Maximálne sme zvládli 3 za deň, ale to bolo tuším iba raz. Počet detí na koncertoch býva tiež rôzny. Ideálny počet je okolo 100 detí na koncerte, lebo vtedy si to tie všetky deti vedia užiť, keďže naše koncerty sú o interaktivite nás vystupujúcich a detí. Ale hrali sme aj pre 600 detí a druhý extrém boli 4 deti na jednej rodinnej party.

Odkiaľ máte tie svoje veselé kostýmy? J

Raz som v obchode s látkami kúpila obrusy, z ktorých nám ušila mamina našej jednej kamarátky naše košele a v záhradkárskych potrebách som kúpila montérky na ktoré nám Riškova manželka textilnými farbami nakreslila detské motívy a kostýmy boli na svete…

Čo vy a materské centrum? Navštevujete? Aký máte k nemu vzťah? Teda myslím okrem akcií pre centrá… Navštevujete nejaké centrum so svojimi deťmi?

Keď som bola na materskej s Maťkom, tak som navštevovala aj naše miestne materské centrum. Dokonca som tam dva roky viedla hudobný krúžok pre najmenších „Prvé krôčiky k hudbe“.  Ale v súčasnosti mi na to nezostáva čas. Na druhej strane pravidelne navštevujeme iné materské centrá po celom Slovensku s našimi koncertmi a som veľmi rada, že materské centrá vznikli a plnia svoju nenahraditeľnú funkciu.

Dokedy sa vidíte v detskej tvorbe? Nezanedbávate svoju kapelu Atlantu?

Pre deti chceme tvoriť dovtedy, pokiaľ bude o naše piesne záujem medzi rodičmi a deťmi a samozrejme dokedy budeme vládať. Tvorba pre deti a rodina ma hudobne úplne zamestnáva, takže či už na svoju sólovú dospelácku tvorbu alebo na koncertovanie s Atlantou mi momentálne akosi čas nezostáva. Atlanta pre mňa zostane v mysli ako jedno z najkrajších období, ktoré som spolu s ostatnými členmi zažila. Boli to naše začiatky v období  vysokej školy a hranie s Atlantou ma úplne očarovalo. Občas si pustím niektoré z našich CD, ktoré sme nahrali a spomínam…

Kde sa vidíte tak o dvadsať rokov?

Na pódiu s Rišom v tých istých kostýmoch ako dnes na takých istých detských koncertoch pre deti súčasných detí. Alebo budem konečne tá učiteľka v materskej škole. Alebo budem učiteľka angličtiny v miestnej ZŠ. A možno už budem babka a budem mať zase pre koho doma spievať. Sama som zvedavá.

This entry was posted in Nezaradené. Bookmark the permalink.

Comments are closed.