Laktačné poradenstvo

Dokedy je pre dieťa prospešné výlučné dojčenie?

Pre dieťa je vhodné, aby jeho jediným zdrojom potravy a tekutín bolo materské mlieko do ukončeného 6. mesiaca. Po ukončenom 6. mesiaci je pre dieťa prospešné, ak sa naďalej dojčí na požiadanie a k dojčeniu sa postupne pridáva tuhá potrava.

Odporúčanie v tomto zmysle upravila v roku 2001 Svetová zdravotnícka organizácia a podobne sa vyjadrila aj Európska spoločnosť pre pediatrickú gastroenterológiu, hepatológiu a výživu, medziiným aj v odporúčaniach z roku 2008. Toto odporúčanie sa týka všetkých dojčených detí, bez výnimky (teda nie je iné pre výlučne dojčené deti, ktoré napr. už v 4. mesiaci života zdvojnásobia pôrodnú hmotnosť, ani pre deti, ktoré žijú v rozvinutých krajinách a pod.). Okolo 6. mesiaca života dieťa začína prejavovať záujem o jedlo, snaží sa vziať jedlo z taniera rodiča, so zaujatím pozoruje, ako rodič jedlo konzumuje – je zjavné, že by to chcelo vyskúšať aj ono. Rodič by mal využiť tieto prejavy dieťaťa a ponúknuť mu jedlo. Dôvodom, prečo by sa od ukončeného 6. mesiaca malo začať prikrmovať teda nie je to, že materské mlieko zrazu prestáva pokrývať výživové potreby dieťaťa, ale práve to, že približne v tomto čase dieťa svojim správaním dáva najavo, že je na príkrmy pripravené.

V poslednej dobe však viacerí slovenskí odborníci upozornili, že práve spomínaná Európska spoločnosť pre pediatrickú gastroenterológiu, hepatológiu a výživu (ESPGHAN) odporúča v  dokumente z roku 2008 výlučné dojčenie už len do ukončeného 4. mesiaca života dieťaťa. A to napriek tomu, že súčasťou tohto dokumentu takéto vyjadrenie nie je. Keďže ide o veľmi závažné stanovisko, oslovila som priamo profesorku Haniu Szajewsku, pediatričku z Lekárskej univerzity vo Varšave, ktorá je spoluautorkou odporúčaní ESPGHANu, s otázkou: Dokedy je vhodné, aby bolo dieťa dojčené výlučne?

„Žiaducim cieľom je výlučné dojčenie približne 6 mesiacov, čiastočné dojčenie ako aj dojčenie kratšiu dobu sú však tiež cenné“, cituje vyjadrenie ESPGHANu prof. Szajewska.

Takže za ideálnu situáciu môžeme považovať, ak dieťa môže byť výlučne dojčené 6 mesiacov. Nie je teda správne tvrdenie, že s príkrmami by sme mali začať pri všetkých dojčených deťoch už od ukončeného 4. mesiaca?

„Máte pravdu“, hovorí prof. Szajewska. Odporúčanie výlučného dojčenia len do 4. ukončeného mesiaca teda nezodpovedá vyjadreniam ESPGHANu ani Svetovej zdravotníckej organizácie.

Zavádzanie príkrmov s obsahom lepku podľa odporúčaní Európskej spoločnosti pre pediatrickú gastroenterológiu, hepatológiu a výživu

Pre zdravie dieťaťa je prospešné, ak môže byť do ukončeného 6. mesiaca výlučne dojčené. Potom je vhodné postupne zavádzať príkrmy, vrátane príkrmov s obsahom lepku (zo začiatku v malých množstvách).  Takto znejú aktuálne odporúčania.

Ešte donedávna sa odporúčalo, aby sa s potravinami s obsahom lepku vyčkalo aspoň do konca prvého roku života. V súčasnosti niektorí slovenskí odborníci uvádzajú, že už nie je prospešné výlučne dojčiť 6 mesiacov, ale že výlučné dojčenie je vhodné len do ukončeného 4. mesiaca a potom je pre každé dieťa lepšie začať prikrmovať podľa klasickej slovenskej schémy (zelenina, mäso, žĺtok, ovocie, kaša – s obsahom lepku – do ukončeného 7. mesiaca).

Pritom sa odkazujú na nové, zmenené odporúčania Európskej spoločnosti pre pediatrickú gastroenterológiu, hepatológiu a výživu (ESPGHAN) z roku 2008. ESPGHAN však súčasne priamo v tomto dokumente zdôrazňuje, že výlučné dojčenie približne 6 mesiacov je želaným cieľom. A okrem toho je dôležité prečítať si pozorne celú stať o zavádzaní príkrmov s obsahom lepku, vrátane štúdií, na ktoré sa ESPGHAN vo svojom dokumente odkazuje. ESPGHAN uvádza, že nie je dôležitý vek dieťaťa, v ktorom zavedieme lepok, ale fakt, či je ešte v tom čase dieťa dojčené a že riziko celiakie sa zníži, ak sa v dojčení pokračuje aj po zavedení lepku do stravy dieťaťa.

V súčasnosti je bežnou praxou v Európe, že deti nie sú dojčené výlučne 6 mesiacov, je obvyklé, že medzi 3. – 6. mesiacom sú odstavené. Ak si uvedomíme tento stav reálnej dĺžky dojčenia v Európe a súčasne fakty, že riziko celiakie je nižšie, ak je dieťa v čase zavádzania lepku dojčené a ak sa v dojčení pokračuje aj po tom, čo sa lepok do stravy zavedie – je zjavné, prečo v epidemiologických štúdiách sa javí riziko vzniku celiakie v európskych podmienkach najnižšie, ak sa lepok zavedie medzi 4. – 7 . mesiacom života dieťaťa: Je to preto, že väčšina detí v Európe je v tomto čase ešte dojčená a materské mlieko poskytuje dieťaťu ochranný účinok a tým znižuje riziko vzniku celiakie.

Odporúčania ESPGHANu som osobne konzultovala s profesorkou Haniou Szajewskou, pediatričkou z Lekárskej univerzity vo Varšave, ktorá je spoluautorkou odporúčaní ESPGHANu.

V prípade, že hovoríme o dieťati, ktoré môže byť výlučne dojčené 6 mesiacov a matka plánuje pokračovať v dojčení aj po skončení výlučného dojčenia (po ukončenom 6. mesiaci), prof. Szajewska uviedla, že odporúčania ESPGHANu sa pre túto situáciu majú interpretovať tak, že matka by mala začať zavádzať príkrmy po ukončenom 6. mesiaci a medzi prvými príkrmami má dieťaťu ponúknuť potraviny s obsahom lepku (v malých množstvách).

V  prípade dieťaťa, pri ktorom z nejakého dôvodu očakávame, že nebude môcť byť dojčené výlučne 6 mesiacov, prípadne že bude dojčené kratšiu dobu ako 6 mesiacov, odporúča prof. Szajewska zaviesť lepok v malých množstvách medzi prvými príkrmami už „v piatom mesiaci života dieťaťa, kým matka ešte dojčí“.

Rozhodujúcim činiteľom je na základe súčasných dôkazov fakt, či je dieťa pri zavádzaní lepku naďalej dojčené“, zdôrazňuje prof. Szajewska.

 

RNDr. Viera Červená

o. z. Mamila (http://www.mamila.sk/)

 







Odporúčania ESPGHAN v súvislosti so zavádzaním lepku a výlučným dojčením do 6 mesiacov


Európska spoločnosť  pre pediatrickú gastroenterológiu, hepatológiu a výživu (ESPGHAN) vydala v roku 2008 odporúčania, ktoré zahŕňali okrem iného aj riešenie otázky, kedy zavádzať lepok do stravy dieťaťa. Nepochopenie týchto odporúčaní v súvislosti s dojčením viedlo k mnohým otázkam týkajúcim sa dĺžky výlučného dojčenia do 6 mesiacov.

Je dôležité vedieť, že odporúčaním ESPGHAN-u sa nijako nemení odporúčanie o dĺžke výlučného dojčenia. Stále je v platnosti pravidlo, že výlučné dojčenie má trvať približne 6 mesiacov a tuhá strava (vrátane lepku) sa pri výlučne dojčených deťoch má zavádzať vo veku približne okolo 6. ukončeného mesiaca.

Aktuálne odporúčanie ESPGHAN-u treba chápať tak, že lepok je totiž najideálnejšie zaviesť počas trvania dojčenia a v malých množstvách. Pretože dojčenie má ochranný význam. Riziko vzniku celiakie je možné znížiť – práve dojčením v čase, keď je lepok zavádzaný, a pokračovaním v dojčení aj po zavedení lepku. Ak zavádzanie lepku sprevádza dojčenie, vtedy je zavedenie lepku najbezpečnejšie.

1. Štúdie, o ktoré sa ESPGHAN opiera naznačujú, že riziko vzniku celiakie je nižšie, ak je v čase zavádzania potravín s obsahom lepku dieťa ešte dojčené, pričom je pravdepodobne výhodnejšie ponúkať mu tieto potraviny v malých množstvách.

2. Riziko vzniku celiakie sa ešte zníži, ak sa deti dojčia aj naďalej po zavedení lepku.

Ak dojčenie teda trvá je bezpečnejšie odložiť zavedenie lepku do vyššieho veku za súčasného dojčenia, ktoré bude pokračovať aj po zavedení. Inými slovami podstatná je skutočnosť, že zavádzanie lepku sprevádza dojčenie, nie časový údaj, kedy ho zaviesť. Je dokázané, že dlhodobé dojčenie znižuje riziko vzniku celiakie. Preto treba matky podporovať vo výlučnom dojčení do približne 6 mesiacov a v ďalšom dojčení spoločne so zavádzaním príkrmov minimálne do dvoch rokov a potom ďalej až do prirodzeného odstavenia. Samotný ESPGHAN zdôrazňuje, že výlučné dojčenie približne 6 mesiacov je želaným cieľom.

Vzhľadom na to, že sa zdá, že dojčenie v čase zavádzania potravín s obsahom lepku a následné dojčenie po zavedení lepku znižuje riziko vzniku celiakie, je pravdepodobne vhodné, aby matka, ktorá neplánuje dojčiť dlhšiu dobu, zaviedla lepok medzi prvými príkrmami, t. j. v čase, keď ešte dojčí.

Dokument ESPGHAN-u v situácii, keď dieťa nie je dojčené alebo čoskoro nebude dojčené odporúča, že lepok sa môže zaviesť už od ukončeného 4. mesiaca do 7. mesiaca života dieťaťa. Toto odporúčanie sa však týka výlučne detí, pri ktorých z nejakého dôvodu očakávame, že budú zanedlho odstavené.

Aby sa situácia vyjasnila, požiadali sme o stanovisko samotný ESPGHAN a za ESPGHAN odpovedala profesorka Hania Szajewska.

„Žiaducim cieľom je výlučné dojčenie približne 6 mesiacov, čiastočné dojčenie ako aj dojčenie kratšiu dobu sú však tiež cenné,“ cituje vyjadrenie ESPGHAN-u prof. Hania Szajewska.

Za nepravdivé považuje prof. Szajewska tvrdenie, že s príkrmami by sme mali začať pri všetkých dojčených deťoch už od ukončeného 4. mesiaca. Odporúčanie výlučného dojčenia len do 4. ukončeného mesiaca teda nezodpovedá vyjadreniam ESPGHAN-u ani Svetovej zdravotníckej organizácie.

Prof. Hania Szajewska z ESPGHAN-u ďalej zhrnula odporúčania týkajúce sa lepku a výlučného dojčenia do 6 mesiacov do dvoch situácií:

1) Dieťa, ktoré je výlučne dojčené do 6 mesiacov

V prípade, že hovoríme o dieťati, ktoré je výlučne dojčené 6 mesiacov a matka plánuje pokračovať v dojčení aj ďalej (po ukončenom 6. mesiaci), odporúčania ESPGHAN-u sa pre túto situáciu majú interpretovať tak, že matka by mala začať zavádzať príkrmy po ukončenom 6. mesiaci a medzi prvými príkrmami má dieťaťu ponúknuť potraviny s obsahom lepku (v malých množstvách).

2) Dieťa, ktoré nie je dojčené (prípadne bolo dojčené kratšie ako 6 mesiacov)

V  prípade dieťaťa, pri ktorom z nejakého dôvodu očakávame, že nebude môcť byť dojčené výlučne 6 mesiacov, prípadne že bude dojčené kratšiu dobu ako 6 mesiacov, odporúča prof. Szajewska zaviesť lepok v malých množstvách medzi prvými príkrmami už v 5. mesiaci života dieťaťa, kým matka ešte dojčí. „Rozhodujúcim činiteľom je na základe súčasných dôkazov fakt, či je dieťa pri zavádzaní lepku naďalej dojčené,“ zdôrazňuje prof. Szajewska z ESPGHAN-u.

Záverom, ESPGHAN uvádza, že z hľadiska zníženia rizika celiakie nie je dôležitý vek dieťaťa, v ktorom zavedieme lepok, ale fakt, či je ešte dieťa v tom čase dojčené a že riziko celiakie je ešte nižšie, ak sa v dojčení pokračuje aj ďalej, po zavedení lepku do stravy dieťaťa.

zdroj: http://espghan.med.up.pt/

 

 

Prečo je dojčenie dôležité?

Prečo je pre dieťa dojčenie dôležité? Jednoducho preto, že je to preňho tá najprirodzenejšia strava v období po narodení. Príroda si to dobre vymyslela. V mlieku dostáva dieťa všetky potrebné živiny v priemeranom množstve a zložení. Áno, môžeme povedať, že toto kritérium spĺňa aj umelá náhrada materského mlieka, avšak nie tak celkom. Mlieko je pre dieťa ako živá voda. Môžeme si dať pohár dobrej vody z vodovodu… ale táto voda je chlórovaná, dezinfikovaná a z biologického hľadiska mŕtva. Žiadny život v podobe tých „dobrých“ spriaznených mikroorganizmov, ktoré by nášmu telu mohli len pomáhať.

A tak je to aj s mliekom. To materské je živé, okrem mliečnych bielkovín, cukrov a tukov obsahuje dôležité protilátky, ktoré sa tvoria v matkinom tele ako reakcia na „nesterilné“ prostredie v ktorom žije. Je to pre dieťa dôležitá podpora jeho imunity, ktorá sa postupne vyvíja. Veď dobre vieme, že svet je plný miniatúrnych potvoriek, ktoré sú jednoducho jeho prirodzenou súčasťou. Darmo by sme dezinfikovali, čistili a sterilizovali. Stačí vytiahnuť päty z domu a je to. Dá sa povedať, že materské mlieko presne kopíruje svojimi protilátkami prostredie v ktorom matka a dieťa žijú. A toto nenahradí žiadne umelé mlieko, akokoľvek obohatené o probiotiká na podporu imunity. Je to síce silný fakt na podporu dojčenia, ale zďaleka nie je jediný.

Dojčenie je pre matku aj pre dieťa silná emocionálna súčasť života. Sú to chvíle pohody, intimity, dotykov, úsmevov.  Jednoducho chvíle intenzívnej komunikácie, na ktorej stojí to najsilnejšie puto tejto planéty. Puto matky a dieťaťa. Puto, ktoré nikdy nezaniká, puto ktoré je pre nás dôležité po celý život. Je preto prirodzené, že pre matku so všetkými týmito emóciami je dojčenie naozaj dôležité. Až tak dôležité, že nachádza v sebe neuveriteľnú silu popasovať sa so všetkými možnými problémami pri neúspešnom dojčení. Lebo dojčenie nemusí byť úplne samozrejmé. Nikto učený z neba nespadol, aj matka aj dieťa sa niekedy musia najprv naučiť dojčiť. Matka niekedy musí nájsť ten správny spôsob dojčenia, musí sa naučiť ako regulovať alebo zintenzívniť laktáciu (teda tvorbu mlieka), niekedy musí nájsť správnu polohu na dojčenie… a mnoho iných vecí.

Aj preto, že je to veľmi široká problematika, prináša veľa rôznych situácií s ktorými sa musí novopečená (ale vlastne každá) mamička vyrovnať. Ak matku stretne nejaký problém, je dobré ak sa má na koho obrátiť, ak jej má kto poradiť a hlavne poskytnúť odborné informácie.

Odborné informácie nájdete na web stránke:

Comments are closed.