Odložená školská dochádzka

Ten správny čas na školu

Šieste narodeniny každého škôlkara sú veľkou udalosťou. Veď predsa zo škôlkara bude školák so školskou taškou, peračníkom, bude chodiť do školy ako veľký brat, nemusí poobede v škôlke spávať, naučí sa čítať a písať… no proste paráda. Na narodeniny alebo pod vianočným stromčekom si nájde ozajstnú školskú aktovku a nevie sa dočkať, kedy z neho bude prváčik – školák! Alebo aj nebude…

Zo škôlky do školy? Nie je to také jednoduché…
To, či je dieťa zrelé do školy alebo nie, nie je záležitosťou šiestych narodenín. Každé dieťa je iné a iné má aj tempo dozrievania aj dospievania. Podobne ako pri škôlkaroch. Nástup do škôlky aj do školy je veľkou zmenou v živote malého človiečika. Tak ako sa z batoľaťa stáva škôlkar, neskôr sa zo škôlkara stáva školák. Oba tieto procesy sú individuálne a tak by k nim mali pristupovať aj všetci zainteresovaní – rodičia, predškolskí aj školskí pedagógovia, detský psychológovia, pediatri… od nich všetkých závisí, ako dieťa zvládne nástup do školy. Či nastal ten pravý čas alebo treba ešte počkať by nemalo byť unáhleným rozhodnutím. Malý žiačik sa ocitne v novom prostredí, stáva sa z neho školák. Táto nová rola je dôležitým medzníkom v sociálnom vývoji dieťaťa. Škola mu ponúka nové možnosti, čas hier vystrieda učenie sa a plnenie úloh a školských povinností. Pripravenosť na zvládanie osvojovania si nových vedomostí a zručností sa nazýva školská zrelosť.

Čo má zvládnuť predškolák
Špecialisti z oblasti predškolskej pedagogiky a psychológie stanovili niekoľko základných kritérií, ktoré by malo dieťa pripravené na nástup do prvej triedy zvládnuť. Sú to hlavne základy správania sa, ako napr. dieťa by sa malo vedieť sústrediť a vydržať pri určitej činnosti nejakú dobu. Malo by sa vedieť zapájať do kolektívu, zvládať nové prostredie, a podobne. Zo schopností by malo vedieť zrozumiteľne komunikovať a artikulovať, malo by zvládať hygienické návyky, vedieť sa samo obliecť a vyzliecť, orientovať sa v priestore, používať nožničky, farby… Samozrejmosťou sú tiež vedomosti o vlastnej osobe, svojich najbližších, adresa a kontakt na príbuzných.

Akú úlohu zohráva rodič, pedagóg…
To, či je náš, Adamko, Katka, Samko či Julka zrelá do školy, musíme predovšetkým vidieť my, rodičia. V spolupráci s predškolskými pedagógmi, ktorí sú druhí najdôležitejší v príprave detí do školy, by mali rozpoznať, či to alebo ono dieťa je do školy pripravené. Priemerné dieťa je na školu pripravené vo veku okolo 6,5 roka. Približne v tomto období dozrieva nervový systém dieťaťa a dieťa sa spontánne začína zaujímať o nové veci, ako je písmo, čísla, zaujíma sa o školu a učenie. Začína prejavovať záujem o nápisy na obchodoch, chce vedieť napísať svoje meno a podobne. Dieťa však musí byť do školy pripravené aj fyzicky, malo by mať primeranú výšku aj hmotnosť. Citová a sociálna zrelosť tiež nie je zanedbateľná. Ak rodič nevie sám posúdiť, či je jeho dieťa schopné zvládnuť ten prelom pri nástupe do školy a povinnosti s tým spojené, je lepšie sa obrátiť na odborníka. Špeciálni pedagógovia z pedagogicko – psychologickej poradne dokážu školskú zrelosť detí posúdiť individuálne. Spoluprácou rodičov a všetkých spomínaných odborníkov by nemal byť problém určiť pripravenosť alebo nepripravenosť dieťaťa na nástup do prvého ročníka základnej školy.

Čo hovoria paragrafy
Už Ústava SR zakotvuje, že každý má právo na vzdelanie a povinnosť školskej dochádzky, ktorej dĺžku po vekovú hranicu ustanoví zákon.  Školskú dochádzku ďalej upravuje zákon č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní, známy aj pod pojmom Školský zákon. Konkrétne tiež ustanovuje spôsob výkonu školskej dochádzky a jej formy. Zákon ustanovuje, že školská dochádzka je povinná a nikoho nemožno oslobodiť od jej plnenia. Právnička Mgr. Elena Gogoláková hovorí, že „Podľa zákona by sa všetky deti, ktoré do konca augusta dovŕšia šesť rokov, mali zapísať do školy. Výnimku tvoria tie deti, ktoré ešte nedosiahli školskú spôsobilosť či pochádza zo sociálne znevýhodneného prostredia. Odporučiť odklad môžu aj predškolskí či školskí pedagógovia, detskí psychológ alebo pediater. Avšak o odklade môžu rozhodnúť jedine zákonní zástupcovia dieťaťa, čiže najčastejšie rodičia.“  O odklad možno požiadať maximálne dvakrát. Dieťa by malo nastúpiť do prvého alebo nultého ročníka najneskôr ako osemročné.

Prvý či nultý ročník?
Istým riešením pre deti, ktoré ešte nedosiahli školskú zrelosť, je zapísanie do nultého ročníka. Zákon hovorí, že nultý ročník základnej školy je určený pre deti, ktoré k 1. septembru dosiahli fyzický vek šesť rokov, no nedosiahli školskú spôsobilosť alebo pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia. Vzhľadom na sociálne prostredie nie je u týchto detí predpoklad zvládnutia vzdelávacieho programu prvého ročníka základnej školy. Je ideálny pre tie deti, ktoré by ďalšie zotrvanie v škôlke brali ako zlyhanie alebo by sa v škôlke už vyslovene nudili a nič by im nedávala. Sem sa môžu zaradiť aj tie deti, ktoré sú už síce spôsobilé na školu, ale v niektorej oblasti výraznejšie zaostávajú. Niektoré deti môžu mať problémy s udržaním pozornosti, iné s výdržou, ďalšie s rečou… V nultom ročníku sa deti učia kratšie ako v klasických školských triedach. Doháňajú zameškané, cibria to, čo im ešte oproti ich rovesníkom nejde. Nultý ročník zriaďujú riaditelia základných škôl. V triede nultého ročníku môže byť minimálne 8 detí, maximálne 16. Avšak realita je taká, že zriadenie nultého ročníka na škole vôbec nie je jednoduché. V mnohých mestách tento inštitút, bohužiaľ, nefunguje vôbec. Nástup do nultého ročníku sa ráta ako začiatok povinnej školskej dochádzky.

Čo ak prváčik školu nezvláda
Ak malý prváčik nastúpi do školy a až časom sa zistí, že škola ešte nie je pre neho to pravé, treba to riešiť. Avšak treba to stihnúť do konca prvého polroku. Detičky, ktoré ešte nedozreli na školu a táto skutočnosť sa prejaví až v priebehu prvého ročníku, môžu sa preradiť späť do materskej školy alebo do nultého ročníku, ak vôbec existuje. Samozrejme so súhlasom zákonného zástupcu. Vždy je lepšie takéto riešenie a vrátiť sa z kratšej cesty, ako by sa silením a tlačením na nepripravené dieťa dosiahlo to, že nezvládaním učiva na školu zanevrie. Za krátky čas v materskej škole, resp. v nultom ročníku dobehne chýbajúce a od ďalšieho školského roku už zasadne do školských lavíc pripravené.

Kto rozhoduje o odklade
O tom, aby svojim deťom ešte „predĺžili detstvo“, ako sa to zvykne hovoriť, môžu na jeden rok požiadať rodičia. Rodičia by mali byť tí, ktorí si svoje dieťa poznajú najlepšie. V spolupráci s predškolskými pedagógmi, ktorí ich dieťa pripravujú v materskej škole, by mali spolupracovať a zhodnúť sa na odklade alebo na nástupe do prvého ročníka. Ak sú však na pochybách, môžu požiadať o vyšetrenie školskej zrelosti odborníkov z pedagogicko – psychologických poradní alebo centier, ktoré sa zaoberajú diagnostikovaním rôznych porúch pozornosti, učenia a podobne. Podnet na odklad tiež môže vysloviť aj pediater. Ako sme už spomínali, dieťa by malo byť na školu zrelé nielen psychicky, ale aj fyzicky, čiže vzrastom aj hmotnosťou. O odklade však na žiadosť zákonného zástupcu vždy rozhoduje riaditeľ príslušnej základnej školy, kam malo byť dieťa zapísané.

„Letné deti“
Niektorí rodičia majú utkvelú predstavu, že ich deti, ktoré sa narodili v letných mesiacoch, sú oproti ich rovesníkom z materskej školy automaticky na školu nepripravené. Nie je to však pravidlo. Školská zrelosť nie je otázkou mesiaca narodenia, ale komplexu intelektových a iných zdatností. Aj letné deti môžu byť na školu dostatočne pripravené a zvládnu ju veľmi dobre. Ak však ich rodičia usúdia, že ďalší rok v škôlke im prospeje, deti môžu byť paradoxne na nástup do prvého ročníka „prezreté“. Také dieťa sa nemusí s mladšími deťmi v triede necítiť dobre, vývojovo sa môže nachádzať inde, čo môže nepriaznivo vplývať na jeho ďalší vývin sebavedomia a správania, ich záujem o školu a vzdelávanie môže postupne vyhasínať.

Čo ak je dieťa, naopak, pripravené na školu skôr
Stáva sa aj také. Niektoré deti spontánne začínajú čítať či počítať oveľa skôr, ako ich rovesníci. Zaujímajú sa o iné veci, svet škôlkara je pre nich skončenou kapitolou. Rodia sa aj nadpriemerne inteligentné deti, ktorým škôlka a systém v nej jednoducho nevyhovujú. Takéto deti dozrejú na školu oveľa skôr ako ich rovesníci. Aj tu sa dá nájsť riešenie – dieťa zapísať do školy ešte pred dovŕšením šiesteho roku života. Mgr. Elena Gogoláková rečou paragrafov k tomu dodáva: „Ak zákonný zástupca dieťaťa požiada o to, aby bolo na plnenie povinnej školskej dochádzky výnimočne prijaté dieťa, ktoré nedovŕšilo šiesty rok veku, je povinný k žiadosti predložiť súhlasné vyjadrenie príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie a súhlasné vyjadrenie všeobecného lekára pre deti a dorast.“ Niektoré deti môžu byť na základe testov prijaté aj do špeciálnych tried pre nadpriemerne nadané deti.

Deti sú individuality a tak by sme k nim aj mali pristupovať. Niektoré dozrievajú skôr, iné neskôr. Úlohou rodičov a všetkých zúčastnených je nájsť optimálne riešenie pre ich ďalší intelektový vývoj a individuálny rozvoj. Každé dieťa raz do školy nastúpi a to, či nastúpi o rok neskôr alebo skôr, o pár rokov nebude mať žiaden význam v tom, či niečo nezmeškali alebo presilili. Nájsť ten správny čas na zaškolenie je oveľa dôležitejšie ako neskôr riešiť psychické problémy vyplývajúce z predčasného alebo, naopak, neskorého nástupu do prvého ročníku základnej školy.

Adriana Demjanovičová

This entry was posted in Nezaradené. Bookmark the permalink.

Comments are closed.