Ako vychovávame naše deti?

Lenka Lošoncziová, Miška 11 mesiacov, Pezinok
O vzťahovej výchove som sa dozvedela z internetu

a začala som ju praktizovať tak nejako prirodzene, intuitívne. S dcérkou sme boli veľmi dlho v nemocnici. A keďže bola vážne chorá, chcela som ju mať stále pri sebe, dotýkať sa jej, hladkať ju, povzbudzovať nech bojuje. Spolu v jednej posteli sme spali už tam. Keď sme sa vrátili domov, tak automaticky začala spávať s nami. Manžel nenamietal. Aj nosenie prišlo spontánne. Tiež som si čítala fóra venované noseniu a veľmi sa mi to zapáčilo. Keďže som si myslela, že šatku nezvládnem, zvolila som nosič. Super vecička, ale aj tak ma lákalo skúsiť aj šatku. Síce aj kočíkujeme, ale väčšinou malú nosím. Obom nám to takto vyhovuje. Nosenie je super vec. A čo to dáva mne? Mám veľmi fajn pocit, keď vidím, aká je naša Miška spokojná. Myslím, že je to aj zásluhou toho, že spinká s nami, prsník jej je kedykoľvek k dispozícii. Nemusíme riešiť problémy so zaspávaním a malá sa budí s úsmevom. Je to veľmi šťastné dieťa.

Veronika Mihalská, Ester 5 mesiacov, Galanta
Keďže dcérka je naše vytúžené dieťatko, užívam si s ňou každučký moment a neskutočne mi v tom pomáha naša babyšatka. Čas tak neskutočne letí a viem, že dcérka veľmi rýchlo vyrastie, tak mi je ľúto nechať ju dlhšie ležať v postieľke, v lehátku či pod hrazdičkou, keď ju môžem mať pri sebe, cítiť ju, túliť si ju k sebe v šatke. Veď sa ani nenazdáme a bude z nej škôlkarka, školáčka, študentka, nezávislá mladá slečna, ktorá bude tráviť najviac času s kamarátmi a tak si chcem naplno vychutnať obdobie, keď sa tak veľmi navzájom potrebujeme. Vybudovali sme si také puto, že bez nej nedokážem ani spať, spáva s nami vo veľkej posteli, celý deň sa venujem jej, upratujem večer, keď zaspinká alebo ak treba tak cez deň s Esterkou v šatke. Kočík takmer nepoužívame, všade chodíme v šatke. Najšťastnejšia som, keď ju mám pri sebe pritúlenú, a dcérka očividne tiež. Veď je to také spokojné dieťatko, malý smejko a je veľmi bystrá a šikovná, takmer vôbec neplače. A ja viem, že je to práve preto, že som si užívala nielen celé tehotenstvo, ale aj teraz materstvo, a práve nosenie dieťatka, spanie vedľa seba a dojčenie sú tri čarovné veci, ktoré tie úžasné pocity len umocňujú, jednoducho, sú to tri korenia ktoré dávajú materstvu tú najlepšiu chuť :-)

Erika a Rút 10 mesiacov, Banská Bystrica
O vzťahovej výchove sme sa s manželom dozvedeli na konferencii o dojčení a vzťahoch v rodine, kde prednášal svetoznámy a uznávaný pediater Dr. Robert Sears. Oslovilo nás to a hneď sme vedeli, že práve takto chceme vychovávať svoje deti. O ostatných veciach sme sa dozvedeli veľa z internetu a tiež z kníh o prirodzenom prístupe k výchove detí. Začali sme hneď po pôrode pripútaním, nosením, dojčením na požiadanie, spoločným spaním a jednoducho uspokojovaním všetkých potrieb našej Rút. Začlenili sme ju do našej rodiny a všade ju brávame so sebou. S manželom zdieľame názor, že nie rodina sa prispôsobuje dieťaťu, ale dieťa rodine. Rút nám to opláca už teraz samostatnosťou, spokojnosťou, nebojí sa cudzích ľudí a už teraz na nej vidieť, že je priebojnejšia ako iné deti. Napriek alebo aj vďaka tomu, že bola veľa nosená, je dosť popredu v motorickom vývoji, čomu sa teší aj naša pediatrička, ktorá mala kvôli nízkej pôrodnej hmotnosti obavy práve o jej vývoj. Myslím si, že je to výchova, ktorá je náročnejšia na čas a pozornosť zo strany rodičov, ale podľa mňa je to tá najlepšia investícia, ktorá sa nám o pár rokov vráti v našich deťoch.

Mária Martinková, Ema 7 rokov, Alica 5 rokov, Marek 10 mesiacov, Poprad
Niečo som si o vzťahovej výchove prečítala, ale na mňa je to príliš extrémne. Chápem, že vzniklo niečo ako protipól k výchove typu – nenoste dieťa na rukách, lebo „sa naučí“, nechajte ho vyplakať atď. Ani jeden štýl mi nesedí. Necitlivá výchova akoby predpokladala, že dieťa príde na tento svet, aby svojim rodičom znepríjemňovalo život a otravovalo ich. Naproti tomu zase Američania vymysleli už vymyslené a mnohé veci prehnali až do absurdna, zrejme vďaka ich typickému spôsobu výchovy a následkom, ktoré z toho v tejto spoločnosti vzišli. Deti sa rodia sa bezmocné, odkázané na svojich rodičov, ktorí zo začiatku ako jediní dokážu uspokojiť ich potreby. Je prirodzené starať sa o svoje dieťa po fyzickej i duševnej stránke. Zároveň však narodením dieťaťa sa rodič nestáva jedincom, ktorý prestane mať akékoľvek vlastné potreby, len ich dokáže na nejaký čas odsunúť a dosť často sa stáva, že sa preňho aj zmení poradie ich dôležitosti. Kým som nemala deti, nejako zvlášť som sa nezamýšľala nad tým ako ich budem vychovávať, asi som sa spoliehala na to, že už som to zažila na sebe a na svoje inštinkty. Zároveň si myslím, že každé dieťa je iné a nedá sa naňho bezvýhradne aplikovať akákoľvek teória. Snažím sa spoliehať na to, čo cítim a čo cítia moje deti. Zároveň im dávam najavo, že aj keď sú pre mňa veľmi dôležité a mám ich rada, som tu síce pre nich, ale nielen kvôli nim. Uplatňujeme otvorenú komunikáciu, veľa sa s deťmi rozprávame a vysvetľujeme, budujeme dôveru. Nevyhýbame sa konfliktom za každú cenu, niekedy je prospešnejšie ich riešiť. Chceme dať deťom príležitosť stať sa samostatnými ľuďmi, ktorí sa vedia postarať o seba aj o iných, pritom ich rešpektovať a nebáť sa dať i opätovať lásku. Tiež je pre našu rodinu dosť dôležitá príroda a ekológia. Nesnažím sa stať najlepším rodičom na svete, chcem sa z detí tešiť a zároveň žiť bez pocitu, že som ich o niečo ukrátila alebo kvôli nim o niečo prišla.

Martina Laštincová a Mojmír 4 mesiace, Považská Bystrica
Už v mojej diplomovej práci ešte v roku 2003 som sa zaoberala okrem iného aj témou prirodzeného pôrodu a práve pri tejto téme som sa začala na veľa vecí pozerať z iného uhla pohľadu. Už vtedy som bola rozhodnutá, že pôrod a aj ďalšiu starostlivosť o moje dieťa si predstavujem úplne inak ako je to v súčasnej spoločnosti zaužívané. Vzťahovú výchovu som začala praktizovať už počas tehotenstva, kedy som cvičila gravidjogu, s dieťatkom som sa rozprávala, spievala mu mantry, zložila som mu uspávanku, ktorú mu spievam pri uspávaní dodnes . Už pred plánovaným tehotenstvom sme s manželom mali vybratú pôrodnicu, ktorá bude spĺňať kritéria, ktoré boli pre nás veľmi dôležité – priloženie dieťatka k prsníku hneď po pôrode, podporovanie dojčenia, spoločný pobyt všetkých troch na spoločnej izbe, nepretržitý kontakt s dieťaťom…V skratke, aby spĺňala kritéria BFH pôrodnice. Sme veľmi radi, že sa nám toto všetko splnilo a že sme si starostlivo naplánovali, kde naše dieťatko príde na svet a nenechávali to na náhodu. Po návrate z pôrodnice praktizujeme nosenie v šatke od narodenia, dojčenie na požiadanie dieťaťa a spanie v spoločnej posteli. Sme vnímaví k jeho potrebám, ktoré sa snažíme ihneď naplňovať t.j. nenechávame ho vyplakať. Všetko to, čo praktizujeme, nám prináša harmóniu vo vzťahu s naším synčekom a vďaka tomu máme pohodové usmievavé bábätko, ktoré nám prináša veľa nového a nepoznaného. A na druhej strane sa zase dozvedáme, čo my rodičia musíme na sebe zdokonaľovať a čomu sa ešte musíme stále učiť

anketu spracovala Adriana Demjanovičová

This entry was posted in Nezaradené. Bookmark the permalink.

Comments are closed.